Kapitola 1
2 z 18 mišen · každý týždeň pribudne ďalšia.
Pirkej Avot 1:1
Úvod
B-h naučil Mojžiša celú Tóru na hore Sinaj počas štyridsiatich dní a nocí. Tóra pozostávala z dvoch častí: „Písanej Tóry“, zostavenej do Piatich kníh Mojžišových a „Ústnej Tóry“, ktorou sú komentáre k Písanej Tóre. Ústnu Tóru ústne odovzdávali učitelia žiakom po mnoho generácií. V 2. storočí si rabín Jehuda HaNasi všimol, že poznanie ústneho zákona sa vytráca, a pokiaľ sa nezapíše, upadne do zabudnutia. Jeho základy preto spísal do šesťdielneho dokumentu s názvom Mišna. Jeden z traktátov sa úplne venuje židovskej morálke, hodnotám a etike. Tento traktát sa nazýva Avot – čo doslovne znamená „Otcovia“.
Mojše prijal návod (Tora) na život
(slovo pochádza z koreňa rovnako ako učiteľ, rodič, instrukcia) od Večného B-ha, ktorý sa nám zjavil na hore Sinaj (Bartenura: toto je veľmi dôležité si uvedomiť, že tieto charakterové vlastnosti a typy správania, nie sú len overené praxou ale sú dané priamo od Večného B-ha, číže sa nemenia s dobou a niet o nich žiadnych pochýb) a odovzal ju ďalej Jehošuovi a Jehušhua ďalej starším (a tí ďalej až do času keď králi Južného a Severného kráľovstva žačali žit pôžitkársky život a slúžiť modlám) keď Tóra bol daná ďalej prorokom a tí ju ďalej dávali až do generácie keď bol vybudovaný svätý chrám v Jeruzaléme, ktorá sa nazývala: Ľudia
Veľkého Zhromaždenia (boli medzi nimi napríklad: Líder Jisraelského ľudu a vnuk kráľa Jehojachina - Zerubavel, Mordechaj, proroci Malach‘i, Chagaj, Zecharja a ďaľší, ktorí sa vrátili z vyhnanstva v
Babylone) a oni povedali tri výroky. 1.
(určený učiteľom a sudcom) buďte pomalí v rozhodovaní. 2. postavte na vlastné nohy (aby boli sebestační a nezávislí od svojich učiteľov) mnohých študentov (lebo človek nikdy nevie, ktorý z nich sa vydarí, a keď nie sú kozliatka, tak ani capy nebudú to znamená kde nie sú začiatočníci nevzniknú ani veľké morálne vzory, lebo človek predsa musí niekde začať. 3. Urobte ohradu pred Tórou (príklad podľa Tóry je zakázané konzumovať mäso z kravy, ovce alebo kozy alebo iného kóšer (párnokopytníka a prežúvavca ktoré bolo riadne rituálne zabité z zbavené krvi s mliekom alebo produktom z mlieka) a prišli rabíni a zakázali konzumovať s mliekom a produktami z mlieka aj kohútov, sliepky, kurčatá a morky aby sa ľudia z nepozornosti nepomýlili, a tiež sa na prvý pohľad nedá rozoznať rezeň ktorý je obalený, či je z kravy alebo kuraťa).
Pirkej Avot 1:2
Šimon spravodlivý bol jeden z posledných členov Ľudí Veľkého Zhromaždenia na začiatku obdobia keď bola zahájená výstavba druhého svätého Chrámu v Jeruzaléme v čase pisára Ezry, on zvykol hovorievať alebo nemusel to hovoriť ale takto sa správal a tým padóm z jeho prístupu k živote sa dali vyvodiť tie závery, lebo nie len to hovoril ale hlavne tak žil: spoločnosť pretrváva vďaka týmto trom veciam:
1. Návod ako sme už vysvetlili v predcházajúcej Mišne, Tóra nie sú len vedomosti, ale hlavne sa podľa nich správať v našom každodennom živote, a nie len iba na verejnosti, kde sa človek správa slušne, aby si nespravil hanbu, ale hlavne, keď je v rodinnom kruhu domova, a najviac keď je sám a myslí si, že ho nikto nevidí, a tu je namieste priniesť historickú udalosť z Babylonského Talmudu 28b: Keď Rabi Jochanan Ben Zakaj smrteľne ochorel a ležal na lôžku tak v tomto poslednom momente svojho života za ním prišli jeho študenti a povedali mu: náš učitel, požehnaj nás!
Povedal im: nech je vôľa Božia že sa budete báť nebies, myslené toho kto sídli na nebesiach čiže Večného Boha ako človeka, ktorý je z mäsa a kostí! Oni mu na to odvetili: a to naozaj stačí? Nemal by sa človek báť Boha viac ako ľudí, stačí sa ho báť ako človeka? On im to vysvetlil: kiež by sa človek bál Boha ako sa bojí človeka, lebo vedzte keď človek pácha hriech tak si hovori sám pre seba: hlavne aby ma len nikto nevidel čo idem v tejto chvíli vykonať.
2. Povinná činnosť týmto sa myslia obete, ktoré boli prinášané v Jeruzaléme, dnes keďže kvôli naším veľkým prehreškom chrám nemáme, tak to nahrádza večerná, ranná a poobedná modlitba
3. Zbožné skutky napríklad: rozveselovať ženíchov počas svadobnej oslavy, utešovať trúchliacich, navštevovať chorých a spýtať sa ich čo potrebujú a a snažiť sa im to zabezpečiť, pochovávať mŕtvych. Tif'eret Jisra'el vysvetľuje, že tieto tri záležitosti sú zmyslom stvorenia človeka, lebo skrze to, že si človek zlepšuje charakter, pracuje sám na sebe, tým že sa modlí buduje si vzťah s Večným Bohom, a tým že pomáha iným, si buduje vzťah s nimi a buduje spoločnosť v ktorej sa dobre žije.
Ďalšie mišny tejto kapitoly pribudnú v ďalších vydaniach.