Chrámová hora v Jeruzaleme

Fakty, ktoré by ste mali vedieť o Chrámovej hore

Chrámová hora v Jeruzaleme (v hebrejčine „Har Habajit“) je najposvätnejším miestom judaizmu, miestom, kde stáli dva sväté chrámy a tretí bude stáť v mesiášskej ére, nech sa tak stane veľmi skoro. Prečítajte si 12 faktov o tomto ústrednom bode židovských nádejí, modlitieb a túžob počas tisícročí našej histórie.

1.Patriarchovia tam vykonávali pobožnosti

Chrámová hora bola osobitným miestom dávno predtým, ako sa stala miestom Svätého chrámu. Písmo ho identifikuje ako miesto, kde Abrahám pripútal svojho syna Izáka na oltár. Na tomto mieste sa Jákobovi prisnil jeho slávny sen a modlil sa tam aj jeho otec Izák. Podľa tradície citovanej Maimonidesom je to miesto, kde Noe postavil oltár, keď vychádzal z archy, a ktopré je zdrojom hliny, z ktorej B-h vytvoril Adamovo telo.

2.Biblický názov je hora Moria V biblickom jazyku je Chrámová hora známa ako hora Moria. Moria je spájaná s hebrejským slovom hora‘ah, pokyn, keďže táto hora je budúcim sídlom židovského najvyššieho súdu (pozri nižšie), ktorý vydáva poučné usmernenia pre všetkých Židov. Prípadne názov Moria súvisí so slovom mor, myrha, jednou z vonných zložiek kadidla obetovaného v chráme na tejto hore.

3.Dávid kúpil (časť) od Jebuzejca Za vlády kráľa Dávida zasiahla židovský národ ničivá epidémia. Kráľ Dávid stretol ničivého anjela zoslaného B-hom pri holohumnici Jebuzejca Araunu , ktorá sa nachádzala na mieste budúcej Chrámovej hory. Anjel odovzdal B-hov príkaz, aby Dávid na tomto mieste postavil oltár a priniesol obete. Tieto obete ukončia mor.

Dávid kúpil holohumnicu od Arauny za 600 šeklov. Postavil oltár, obetoval, a mor sa skutočne prestal širiť. Dávid potom označil miesto tohto oltára ako budúce miesto chrámu.

4. Stáli tam dva chrámy

Chrámová hora je najznámejšia tým, že je miestom dvoch svätých chrámov v Jeruzaleme. Prvý chrám, ktorý postavil Dávidov syn Šalamúna v roku 2928 od stvorenia (833 p.n.l.), stál 410 rokov a zničili ho Babylončania v roku 3338 (423 p.n.l.). Po 70-ročnej prestávke bol postavený Druhý chrám, ktorý stál 420 rokov, až kým ho Rimania v roku 3829 (69 n.l.) nepodpálili.

5. Tam bol „odhalený“ B-h

Miesto svätého chrámu na Chrámovej hore je najposvätnejším miestom na svete. Keď Chrám stál, B-žia prítomnosť sa tam zjavila v celej svojej sláve spolu s každodennými zázrakmi.

6. Židia sa modlia smerom k nej Počas našich dejín sa Židia na celom svete modlia tvárou k Jeruzalemu, pričom si uvedomujú, že ich modlitby vystupujú na Výsosť cez Chrámovú horu. Ako povedal Jákob po tom, čo strávil noc na hore Moria: „Nie je to nič iné ako dom B-ha, je to brána do neba!“

7. Samotná Chrámová hora bola časť vo vnútri múrov

V dobe Chrámu bol vrchol Chrámovej hory obohnaný vysokým múrom s tromi vstupnými bránami, dvomi na južnej strane a jednou na západe. V talmudskom lexikóne sa výraz „Chrámová hora“ vzťahuje konkrétne na tento uzavretý priestor. Keď Mišna uvádza, že osoby postihnuté určitým druhom nečistôt majú obmedzený vstup na Chrámovú horu, vzťahuje sa to konkrétne na oblasť ohraničenú týmto múrom a nie na celú horu.

8. Bola sídlom troch súdov

Na Chrámovej hore boli postavené tri židovské súdy. Prvý sa nachádzal pri vchode do komplexu Chrámovej hory a druhý so sudcami vyššieho stupňa sa nachádzal pri vchode do chrámového nádvoria. Tretím bol Najvyšší súd a jeho členovia sa schádzali v miestnosti chrámu známej ako Vytesaná sieň.

Keď sa objavila otázka, ktorá presahovala schopnosti miestneho súdu, išla s ňou na Chrámovú horu delegácia. Tam navrhovatelia predniesli svoj prípad od najnižšieho súdu až k najvyššiemu (obrazne aj doslovne), kým sa vec nevyriešila.

9. Herodes zdvojnásobil jej veľkosť

Herodes Veľký bol bývalý idumejský otrok, ktorý vládol Judei v rokoch 36 p.n.l. – 1 n.l. Hoci bol krutým autokratom, ktorý vládol s neľútostnou brutalitou, podujal sa na ambiciózny projekt renovácie Druhého svätého chrámu, ktorý chátral. Jedným z hlavných prvkov tohto počinu bolo rozšírenie Chrámovej hory, ktorá pôvodne merala 500 štvorcových lakťov. Uskutočnil to navozením ton hliny a vybudovaním oporných múrov, čím sa oblasť nakoniec zdvojnásobila.

10. Niektoré zo starovekých stavieb prežili

Návštevníci môžu stále vidieť zvyšky niektorých starovekých stavieb na Chrámovej hore. Najznámejší je samozrejme Západný múr, časť oporného múru obkolesujúceho Chrámovú horu. Viditeľné sú aj pozostatky Robinsonovej klenby masívneho schodiska, ktoré kedysi viedlo k Chrámovej hore.

11. Dnes je vstup obmedzený… Z halachického hľadiska je vstup do veľkej časti Chrámovej hory pre väčšinu Židov technicky povolený. Avšak každý, kto sa nakazil nečistotou z mŕtvoly, nesmie vstúpiť do oblasti, kde kedysi stál Chrám. Keďže sa dnes predpokladá, že každý je vystavený tomuto druhu nečistoty, a keďže presné umiestnenie Chrámu nie je jasné, dnes prevláda názor, že je potrebné vyhýbať sa vstupu do akejkoľvek časti Chrámovej hory.