Pirkej Avot 3:5

Úvod Rabín Halafta bol žiakom rabína Meira (ktorý bol žiakom rabína Akivu). Kefar Hanania bola dedina na hranici medzi Dolnou a Hornou Galileou.

Najdôležitejším aspektom tejto mišny je jej vysoko prepracovaná štruktúra. Mišna začína tým, že B-h (Šechina) prebýva len vtedy, keď sa na štúdium Tóry zhromaždí desať mužov. Ak by Mišna skončila tu, mohli by sme si myslieť, že ak Tóru študuje menší počet ľudí, nezaslúžia si prítomnosť Šechiny. Mišna však pokračuje znižovaním tohto počtu, až kým napokon nedosiahne svoje vyvrcholenie: aj len jeden, ktorý študuje Tóru, si zaslúži prítomnosť Šechiny. Keďže myšlienka tejto mišny nie je náročná a bola prezentovaná v predchádzajúcom mišnajote, vysvetlíme teraz len použitie biblických dôkazov.

Rabín Halafta z Kefar Hanania povedal: keď desiati spolu sedia a zaoberajú sa Tórou, Šechina zostáva medzi nimi, ako sa hovorí: „B-h stojí v zhromaždení B-žom“ (Žalm 82: Slovo „zhromaždenie“ sa chápe tak, že sa vzťahuje na nie menej ako desatich.

Pozri Sanhedrin 1:6, a ktorý odkazuje na Čísla 14:27

Ako vieme, že to isté platí aj pre piatich? Ako sa hovorí: „Túto svoju hŕstku upevnil na zemi“ (Ámos 9:6). Slovo „hŕstka“ znamená päť, pretože „hŕstka“ je to, čo sa zmestí v ruke človeka, ktorá má päť prstov.

Ako vieme, že to isté platí aj pre troch? Ako sa hovorí: „Uprostred sudcov súdi“ (Žalm 82:1) Minimálny počet sudcov na súde sú traja.

Ako vieme, že to isté platí aj pre dvoch? Ako sa hovorí: „Potom tí, čo sa boja Hospodina, hovorili medzi sebou, a B-h načúval a počul“ (Malachiáš 3:16). Tento verš, ktorý používa množné číslo, sa musí vzťahovať aspoň na dve osoby. Všimnime si, že rovnaký verš bol obdobne použitý vyššie v mišne 2 tejto kapitoly.