Pirkej Avot 4:7

Rabbi Jišmael bol najstarším z piatich synov rabbiho Joseho. Väčšina jeho výrokov v Talmude je uvádzaná v mene jeho otca. Žil v meste Cipores v Galilei. V tejto a nasledujúcej mišne sa rabbi Jišmael zaoberá otázkou rozsudku. Treba si uvedomiť, že v čase Mišny nebolo sudcovstvo povolaním. Židovské súdy neboli pevne ustanovenými inštitúciami, ako to je v nezávislom štáte. Hoci existovali rabíni, na ktorých sa ľudia mohli obrátiť, nešlo o formálny súdny systém. Okrem toho v niektorých prípadoch mohol konať ako sudca ktokoľvek, dokonca aj bez osobitnej kvalifikácie. Stačilo, aby človek zhromaždil troch ľudí a požiadal ich, aby rozhodli spor (pozri traktát Sanhedrin, kapitola tretia). V takomto systéme (či skôr pri jeho neprítomnosti) bolo obzvlášť dôležité dať ľuďom pokyny, kedy majú súdiť a kedy sa majú súdu zdržať. Tomu sa venujú nasledujúce dve mišny.

Rabbi Jišmael, syn rabbiho Joseho, povedal: „Kto sa zdrží súdenia, zbaví sa nepriateľstva, lúpeže a falošnej prísahy. No kto si namýšľa v srdci, že je schopný súdiť, je hlúpy, bezbožný a pyšný.“

Na prvý pohľad rabbi Jišmael vyzýva, aby sa ľudia vyhýbali úlohe sudcu, pretože tým sa vyhnú mnohým nebezpečenstvám. Neurobia si nepriateľov z tých, ktorých uznajú vinnými, nedopustia sa omylu, ktorým by v podstate okradli nespravodlivo odsúdených, a nebudú nútiť ľudí prisahať, keď to nie je nutné.

Druhá časť výroku rabbiho Jišmaela však naznačuje, že prvá časť sa netýka riadnych, kvalifikovaných sudcov. Dobrý sudca nie je „namyslený“, inými slovami svoje rozhodnutia starostlivo zvažuje, skôr ako vynesie rozsudok, si zabezpečí všetky fakty a preverí všetky zákony. Ten, kto tak nerobí, je hlúpy, lebo si o sebe myslí, že je múdrejší, než je v skutočnosti, je bezbožný, lebo rozhoduje nezodpovedne, a je povýšenecký, lebo sa domnieva, že sa nemôže pomýliť.

Podľa rabbiho Jišmaela je teda problémom práve neskúsený a namyslený sudca. Jeho výrok treba chápať ako varovanie, aby nesúdil nik, kto na to nie je spôsobilý. Nejde však o varovanie, že súdenia by sa mali zdržať aj kvalifikovaní sudcovia. Protiváhou tejto tradície je predpoklad, že tí, ktorí sú odborne pripravení, majú povinnosť súdiť druhých, lebo inak by spoločnosť nedokázala presadzovať svoje zákony.