Naša Zmena
Na čom si pochutnávaš? Na bryndzových haluškách? Lyžici džemu? Čokoládových sušienkach?
Po exode z Egypta sme boli v púšti s našimi bratmi a sestrami na 40-ročnej duchovnej ceste. Každý deň sme dostávali manu – zázračné jedlo. Bola to gurmánska, michelinská kuchyňa s mystickým rozmerom.
Jedlo bolo šité každému na mieru, presne také množstvo, ktoré zasýti. Malo tiež zázračnú vlastnosť; dokázalo c ť ako čokoľvek, čo máte radi, dokonca aj ako vaša obľúbená lahôdka. Malo to však jeden háčik: Nedalo sa odložiť cez noc do rána, pretože by zhnilo.
Ale moment, ak mi B-h dáva porciu gurmánskeho michelinského jedla presne pre moje potreby s mystickou príchuťou, prečo by som mal chcieť odkladať zvyšky v chladničke na ďalší deň?
Pretože sme mali mentalitu otrokov.
Zažili sme kolektívnu traumu. Boli sme otrokmi 210 rokov a naše uvažovanie ovplyvňovali nedostatok a strach. Základná úvaha bola:: „Čo ak nemám zajtrajšok?“
B-h nás priveľmi miluje na to, aby nás nechal takto rozmýľať. Viedol nás počas každodenného precvičovania dôvery, keď sme sa s plnou vierou zverili do jeho rúk. Keď sme sa večer ukladali spať s prázdnou kuchynskou skrinkou, bez akéhokoľvek bezpečnostného vankúša, a hľa, každé ráno sme dostali to, čo sme potrebovali!
Bolo to 40 rokov výcvikového tábora v
Bitachon (v dôvere v B-ha). 40 rokov preprogramovania nášho nervového systému.
Toto formovalo židovské myslenie štedrosti:
myslenie dôvery. Naučili sme sa, že našou bezpečnosťou nie je to, čo máme odložené, ale že našou ochranou je B-h.
Kladieme si však otázku, či nemáme myslieť na zajtrajšok? Nebolo by to zodpovedné?
Autor Chovot Halevavot nás učí nebyť človekom, ktorý má dnes chlieb na stole, a predsa si robí starosti o zajtrajšok. Najpraktickejšia vec, ktorú môžeme urobiť pri plánovaní zajtrajška, je užívať si požehnanie dneška.
B-h nám chce dať nekonečné dobro.
Môže mi dať všetko, ale musím byť otvorený prijať to.
Môže mi dať do úst to najsladšie ovocie, ale musím byť otvorený cítiť jeho sladkosť.
Naše požehnania nie sú požehnaním, kým nás neblažia a neuvedomíme si, od koho prichádzajú.
Keď sa dýcham s vedomím, že existuje nekonečný B-h, ktorý sa o mňa chce postarať, potom sa dokážem kontrolovať, potom dokážem spomaliť, potom dokážem spracovať dobro a všetko to pochopiť. A až potom mám stav mysle na naplánovanie zajtrajška – stav mysle „B-h je moja istota, nebudem sa báť.“ Z tohto východiska dokážem robiť kontrolované a jasné rozhodnutia do budúcnosti.
Dokážeme rozpoznať „manu“, ktorú dnes dostávame? Dokážeme vidieť požehnania, ktoré nám boli ušité na mieru
– aby nás nasýtili a živili každú úroveň našej bytosti? Ak to dokážeme, tak si budujeme svoju cestu k potešeniu zo zajtrajška. B-h nám môže dať rodinu, auto, dom a prácu ale my sa často z ničoho z toho netešíme. Prečo? Pretože bez ohľadu na to, ako sa teraz máme dobre, obavy z toho, čo bude zajtra, to maria a desia.
Preto nám v púšti B-h vzal falošný bezpečnostný vankúš. Vzal nám zónu pohodlia, nedovolil, aby sa mana cez noc nepokazila. Chýbalo pohodlie plnej špajzy, ktorá by nás upokojila. B-h povedal, dnes vám dám, čo potrebujete, a teraz, môj národ, choďte spať, nechajte veci plynúť a dôverujte. Opakovali sme si to 40 rokov,
Výsledkom je, že štedré uvažovanie ako následok traumy sa stalo súčasťou našej duchovnej DNA.
A tak dnes, keď kladieme chalu na šabatový stôl, pripomíname si manu, ktorú sme jedli v púšti. Každému z nás to pripomenie, kto sme. Sme nezlomní. Sme národ, ktorý dokáže odolať strachu a povedať svojmu napretržitému plánovaniu:
„Som človek, ktorý volí vieru pred strachom. Moja dôvera je životná skúsenosť a nie moje obavy.“
Postojte chvíľu a všimnite si, že požehnania, ktoré dnes potrebujete, sú už tu.