Tajomstvo vznešenej modlitby

Na Roš Hašana čítame v synagóge haftaru (časť Písma, ktoré čítame po čítaní Tory) o Chane a jej návšteve svätého miesta v Šilo, podľa niektorých komentátorov práve na Roš Hašana.

Príbeh nám rozpráva, ako Chana, manželka Elkana, bola neplodná niekoľko rokov a pri návšteve svätostánku v Šile (predchodca svätého chrámu) stála a veľmi sa modlila za syna.

Chana sa tak modlila, že stála nehybne a len sa jej hýbali pery bez akéhokoľvek zvuku či slov.

Eli, veľký kohen, ju videl a napomenul ju, prečo stojí opitá pred Bohom v Jeho dome – takáto vec je zakázaná a urážka!

Štýl modlenia sa Chany (dnes používaný) – otvárať ústa a vyslovovať modlitbu bez hlasu, bolo niečo nové a nezvyčajné, a Eli si myslel, že Chana asi veľa pila (keďže boli sviatky).

Chana odpovedala Elimu, že určite nie je opitá, nič nepila, len sa modlí k Bohu a „vylieva si dušu pred Ním“.

Na to jej Eli povedal, nech ide v mieri domov a že Boh ju požehná tým, čo si želá.

Chana sa modlila za syna a sľúbila Bohu, že ak jej ho dá, „posvätí ho Jemu“. A naozaj – ako Eliho požehnanie a proroctvo – do roka porodila syna Šmuela, ktorého, ako sľúbila, keď bol väčší, priniesla do chrámu, aby pomáhal hlavnému kohenovi.

Chanin Šmuel rástol vo svätom prostredí pod výchovou a vedením kohena Eliho a stal sa jedným z najväčších prorokov, ktorý neskôr napríklad pomazal kráľa Šaula, Davida a zničil Amaleka.

Vráťme sa ale k Chane – nedá nám nezamyslieť sa nad Eliho poznámkou a chybným posúdením spravodlivej ženy Chany, ktorá sa modlila za dieťa.

Ako je možné, že sa Eli takto pomýlil? Veď kohen má od prírody dobré srdce a hlavne – jedna z jeho úloh je súdiť ľudí pozitívne a modliť sa za nich.

Je možné, že si naozaj myslel, že manželka Elkana, Chana, si pri sviatočnom obede vypila viac vína než zvyčajne a šla sa modliť k Bohu, nevediac, že to nie je vhodné?

Samozrejme, že nie. Tu sa musíme pozrieť do komentárov a vysvetlení nášho Písma, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou Tóry a iných svätých kníh.

Zo všetkého vyššie uvedeného je zrejmé, že Eli si nemyslel, že Chana bola opitá v jednoduchom zmysle slova, ale skôr, že bola „opojená“ modlitbou.

Chana „predĺžila svoju prosbu“, modlila sa dlhšie, než je zvykom. Toto bolo podľa neho neprijateľné robiť, keď stála pred Bohom v Jeho dome.

Keď odpovedala: „Vyliala som svoju dušu pred Bohom,“ Chana tým povedala, že svoju modlitbu predĺžila ako prejav vyliatia svojej duše. Nebolo to opojenie modlitbou, ale skôr nesmierne vznešená úroveň modlitby.

Aká je tá vznešená úroveň modlitby, ktorú nás Chana učí? Čo znamená „vyliať svoju dušu“? A aký návod nám to dáva na modlenie sa práve na Roš Hašanu, keďže nie je náhoda, že haftara Chany je práve v tento deň?

Na Roš Hašanu je nám a celému svetu pridelené všetko na celý rok.

Názory, či si môžeme želať na Roš Hašanu pozemské veci pre nás, alebo to nie je vhodné (keďže je to aj deň súdu), sa líšia.

Na jednej strane je to deň, keď sa rozhoduje, čo bude.

Na druhej strane stojíme pred Kráľom sveta a už len to, že sme v Jeho spoločnosti, je dosť.

Zvyk hovorí, že v tento deň si pýtame, čo potrebujeme – a zvyk Izraela je ako zákon.

Ako teda vysvetlíme túto kontradikciu? Že si máme pýtať, ale pýtať si nie je vhodné?

Tu prichádza na rad odpoveď Chany Elimu:

„Ja sa nemodlím a nepredlžujem svoju modlitbu za pozemské veci, ktoré chcem ja – vylievam svoju dušu Bohu. Je to moja duša, ktorá v hĺbke vie, čo presne potrebuje na splnenie posolstva na tomto svete.“

Boh dal každému človeku zmysel a poslanie. Každý máme niečo, čo iný nemá. Každý vieme niečo, čo iný nevie, alebo nemôže vykonať. (Podľa nás) „náhodou“ prechádzame životom a robíme veci, nevediac, že plníme naše poslania (vedome aj nevedome).

Ale na tieto poslania potrebujeme „náradie“. A keďže sme vo fyzickom svete, náradie musí byť aj fyzické: zdravie, živobytie, talent, rodina, dom a všetko iné.

Práve na Roš Hašanu stojíme pred Kráľom kráľov a naša vnútorná strana duše je odhalená. Naše modlitby obsahujú želania, ktoré automaticky zahŕňajú to, čo si naše duše želajú, aby mohli splniť účel a povinnosť na tomto svete.

Takýmto modlitbám Boh nepovie nie, lebo je to On, kto nás poveril práve touto úlohou.

Chana nás učí dôležitú vec: áno, pýtajme si, modlime sa na Nový rok, ale od srdca a úprimne, že všetko, čo chceme a si želáme, je na dobré a pre dobro, aby sme slúžili Bohu tak, ako sa má a v radosti!