A Rachel bola jeho žena – Tóra nad zlato

Lag B’Omer je 33. deň počítania omeru – deň, keď epidémia, ktorá zasiahla tisíce študentov slávneho rabína Akivu, konečne ustala.

Rabbi Akiva bol jedným z najväčších učiteľov všetkých čias, ktorý vykladal Tóru spôsobom, aký nemal obdoby. Jeho študenti boli veľmi múdri, no chýbala im pokora – a práve preto ich postihol mor. Tóra a pokora totiž idú ruka v ruke.

Tento deň je zároveň hilula (výročie úmrtia – jahrtzeit) slávneho kabalistu rabína Šimona bar Jochaja, ktorý bol najprv učiteľom a neskôr aj študentom rabina Akivu. V tento deň tisíce až státisíce ľudí navštevujú jeho hrobku v Merone v Izraeli. Nie je tajomstvom, že modlitba pri jeho hrobe v tento deň prináša zázraky a záchranu.

K týmto dvom velikánom však musíme pridať ešte jedného – veľkú osobnosť, ktorej, ako sám rabín Akiva povedal, patrí všetka zásluha. Tou osobnosťou nie je nik iný než jeho manželka Rachel.

„Čo je vaše a moje – to všetko je jej,“ vyhlásil slávny rabín pred svojimi študentmi a zhromaždeným davom, keď sa po 24 rokoch štúdia vracal z ješivy sprevádzaný tisíckami študentov.

Veľkosť rabbiho Akivu nespočívala iba v jeho múdrosti a Bohom danom dare učiť sa, chápať a vyučovať Tóru. Jeho skutočná veľkosť bola v jeho pokore a vďačnosti. Akiva, ktorý bol takmer na úrovni kráľa alebo sudcu (keďže máme prikázanie si takto vážiť učencov Tóry), sa vracia domov, dav tlieska a volá: „Akiva! Akiva!“ A čo urobí tento slávny muž? Zastaví sa a nahlas vyhlási, aby to všetci počuli:

„To, čo som sa naučil a čo som vás naučil – to všetko je vďaka mojej manželke Rachel!“

Rachel bola dcérou bohatého obchodníka, no napriek nesúhlasu svojho otca sa vydala za chudobného a negramotného pastiera Akivu, ktorý ešte vo veku 40 rokov nevedel ani len alef-bet. Vzdala sa bohatstva a luxusu, aby žila so svojím mužom v senníku.

Táto žena musela mať prorockého ducha, pretože nejako vedela, že Akiva má v sebe obrovský potenciál. Ako každá dobrá manželka – ktorá môže muža buď „vybudovať“, alebo „zničiť“ – podporila svojho muža, aby išiel študovať Tóru, hoci vedela, že zostane sama doma s dieťaťom, bude spávať na slame a prežívať s minimom. Rabbi Akiva poslúchol radu svojej spravodlivej manželky a odišiel študovať.

Rachel sa vzdala svojho muža na 24 rokov, lebo tušila, že bude obrovským prínosom pre učenie a celý judaizmus. Stačilo, aby mu povedala: „Choď pracovať, potrebujeme domov a jedlo,“ alebo po pár rokoch povedať: „Už stačilo!“ – a všetko by bolo inak. No Rachel ho po 12 rokoch sama poslala späť do ješivy na ďalších 12 rokov.

Rachel nám dala Akivu – a Akiva nám dal Tóru. Vlastne, Rachel nám dala samotnú Tóru. Výklady rabbiho Akivu tvoria dodnes základ a jadro všetkého židovského učenia.

A k o povedal sám rabbi Akiva: „Čo je moje a čo je vaše – je jej.“

Rabbi Akiva sa preslávil a nakoniec aj zbohatol. Jeho svokor oľutoval, že ich vydedil a vyhnal, a s úctou prijal späť svoju dcéru aj slávneho zaťa – teraz už aj s bohatstvom. Veď mať doma takého učenca či učiteľa Tory je požehnanie a tá najväčšia prestíž.

Ak niekde platí, že za každým veľkým mužom stojí veľká žena – tak práve tu.

Aj dnes si mnoho žien volí cestu Rachel. Berú na seba bremeno živiteľa, aby ich manželia mohli študovať Tóru. Boh nikomu nezostáva nič dlžný – takéto rodiny prospievajú duchovne aj finančne. V Gemare sa píše, že zárobok, ktorý prichádza od Boha, ovplyvňuje niekoľko vecí – napríklad zachovávanie šabatu, zásluhy dobrej manželky a rešpekt, ktorý muž preukazuje svojej žene.

Od rabína Akivu sa máme čo učiť, pokiaľ ide o Tóru – ale od Rachel sa učíme lekcie samotného života. Napríklad, že nikdy nie je neskoro a že Tóra má väčšiu hodnotu než zlato. Tak isto ako k zlatu ani k Tore nie je vždy ľahká cesta, ale k Tore je tá cesta vždy istá.