Pirkej Avot 4:1

Kto je bohatý? Ten, kto sa raduje zo svojho údelu, ako je povedané:

„Budeš jesť z práce svojich rúk, bude ti dobre a budeš mať úspech“ (Žalmy 128:2). „Budeš šťastný“ – v tomto svete, „a budeš mať úspech“ – v budúcom svete.

Toto tvrdenie možno denne pozorovať v novinách a časopisoch. Bohatí a slávni sa len zriedkavo nazývajú „bohatí a šťastní“ – a to z dobrého dôvodu. Bohatstvo sa nemeria množstvom peňazí na bankovom účte, ale tým, nakoľko je človek spokojný s tým, čo má. To neznamená, že by sa ľudia nemali usilovne snažiť zarobiť viac alebo že by sa mali vzdať materiálneho bohatstva a žiť v chudobe. Takýto postoj nie je typickým židovským ideálom. Popri pracovitosti musí byť však človek, ktorý chce byť šťastný, zároveň spokojný s tým, čo už má. Uprostred tejto časti sa nachádza krátky vložený midraš k uvedenému veršu zo Žalmov. Verš sa môže zdať nadbytočný – stačilo by predsa povedať len „budeš šťastný“ alebo len „a budeš mať úspech“. Toto opakovanie nás podľa Mišny učí, že verš hovorí o šťastí a úspechu v tomto aj v budúcom svete.

Koho si ctíme? Toho, kto si ctí svojich blížnych, ako je povedané:

„Tých, čo si ma ctia, si budem ctiť, a tí, čo mnou pohŕdajú, budú znevážení“ (1. Samuelova 2:30).

Ten, kto si ctí druhých, v skutočnosti tým prináša úctu aj sebe. Všimnime si, že tento citát z Prvej knihy Samuelovej nehovorí človek, ale samotný B-h. A predsa možno tvrdiť, že o to viac to platí medzi ľuďmi. Ak si B-h ctí tých, ktorí si ctia Jeho – hoci sme boli stvorení práve na to, aby sme si Jeho ctili – o to viac si budú ľudia ctiť tých, ktorí si ctia ich.