Pesach – Božia láska a ocenenie židovských žien

Na hlavný večer sviatku Pesach „laila seder” je povinnosť čítať Hagadu – príbeh izraelského národa v Egypte; jeho zotročenie a veľkolepé vykúpenie. V tomto ďôležitom úseku našej histórie plnia ženy opäť významnú úlohu.

Až tak významnú, že je napísané: „Vďaka izraelským ženám bol izraelský národ vykúpený z egyptského otroctva!” Čím si ženy zaslúžili takú pochvalu a ako sa o toto vykúpenie pričinili?

V nedávnych paršách Tóry sme čítali, ako po vykúpení z Egypta Izrael dostal príkaz postaviť Bohu svätostánok – Miškan, ktorý bol vybudovaný predovšetkým z darovaných materiálov. V týchto kapitolách Tóry, ktoré hovoria o posvätných nádobách používaných v Miškane, sa zoznamujeme s medeným umývadlom. Táto nádrž na vodu bola vyrobená z medi a kňazi (koheni) ju používali na umývanie rúk a nôh pred vykonaním služby. V popise surovín darovaných na vytvorenie tohto medeného umývadla, ktoré zhotovil Becalel, hlavný remeselník Miškanu, sa nachádza nečakaný detail:

Keď ženy prišli s týmito darmi na stavbu svätostánku, Moše ich najskôr odmietol, aj keď s dobrým zámerom: „Predsa zrkadlá, ktoré sú znakom márnosti, nepatria do Svätyne – posvätného miesta, kde sám Boh bude sídliť a komunikovať s nami.“ Boh však nielenže prikázal Mošemu tieto dary prijať, ale aj zdôraznil, že si tie zrkadlá veľmi váži. „Prijmi ich; sú mi drahšie ako všetky ostatné príspevky, pretože prostredníctvom nich ženy vychovali tie obrovské zástupy v Egypte!“

Čo sa teda skrýva za zrkadlami židovských žien, že boli takou vzácnosťou pre Boha, a ako tieto zrkadlá prispeli k „obrovským zástupom“?

Vráťme sa o niekoľko týždňov späť do Micrajimu (Egypta), do čias otroctva. V tých najťažších časoch, keď zotročený národ slúžil Egypťanom tou najťažšou, chrbtolámucou prácou, muži pomaly strácali nádej a chuť do života. Vyčerpaní fyzicky aj psychicky sa vracali domov a mnohí z nich nechceli privádzať deti do sveta plného utrpenia, veriac, že by to nebolo správne voči nim.

Naopak, ženy sa vďaka svojej silnej viere a dôvere v lepšiu budúcnosť a v Boží prísľub, že príde vykúpenie a vstúpia do Zasľúbenej zeme, nevzdávali a robili všetko pre zabezpečenie budúcich potomkov, a teda aj budúcnosti národa.

Izraelské ženy vlastnili medené zrkadlá, do ktorých sa pozerali, keď sa zdobili. Keď boli ich manželia unavení z drvivej práce, n o - sili im jedlo a pitie a nútili ich jesť. Potom vzali zrkadlá, každá sa pozrela do zrkadla spolu so svojím manželom a láskavo mu povedala: „Vidíš, som krajšia ako ty!“ Takto prebudili náklonnosť svojich manželov a následne sa stali matkami mnohých detí – budúceho, slobodného a vyvoleného národa!

Práve z týchto zrkadiel, ktoré kedysi slúžili na posilnenie vzťahov a zachovanie národa, bolo vyrobené umývadlo Miškanu. Boli symbolom harmónie a mieru medzi manželmi, a preto boli pre Boha také vzácne.

Ženská oddanosť, odvaha a obetavosť sú hodné uznania nielen v minulosti, ale aj dnes, obzvlášť v čase, keď sa pripravujeme na sviatok Pesach.

Je to práve žena, cez ktorú do židovských príbytkov vstupujú svätosť a požehnanie. Len príprava na Pesach – nekonečné, dôkladné upratovanie a príprava vynikajúcich jedál bez chamecu na noc Sederu a celých osem dní Pesachu – je ťažkou prácou, ktorú nemožno dostatočne oceniť. Ide o posvätnú prácu, ktorú ženy dokonale vykonávajú rok čo rok po tisícročia za akýchkoľvek podmienok.

Radostný a kóšer Pesach!