Analýza snov

V jednej z najpozoruhodnejších premien v dejinách literatúry Jozef jedným krokom stúpa z postavenia väzňa na post premiéra. Čo bolo vlastne na Jozefovi – úplne cudziemu v egyptskej kultúre, „Hebrejovi“, mužovi, ktorý hnil vo väzení na základe falošného obvinenia z pokusu o znásilnenie – čo ho predurčilo na to, aby sa stal vodcom najväčšej ríše starovekého sveta?

Jozef mal tri dary, ktoré mnohí majú izolovane, ale len málokto ich má v kombinácii. Prvým je, že sníval sny. Spočiatku nevieme, či jeho dva mladícke sny – o snopoch jeho bratov, ktoré sa klaniajú jeho snopu, a o slnku, mesiaci a jedenástich hviezdach, ktoré sa mu klaňajú – sú skutočnou predtuchou budúcej veľkosti, alebo len prehnane živou predstavivosťou rozmaznaného dieťaťa s bludmi o svojej výnimočnosti.

Až v parše tohoto týždňa Mikkec objavujeme zásadnú informáciu, ktorá bola doteraz pred nami ukrytá. Jozef hovorí faraónovi, ktorý mal tiež dva sny: „Preto bol sen daný faraónovi v dvoch podobách, lebo vec je pevne rozhodnutá HaŠemom a HaŠem ju čoskoro vykoná“ (1. Mojžišova 41:32). Až spätne si uvedomujeme, že Jozefov dvojitý sen bol znamením, že to tiež nebol iba obyčajný výplod fantázie. Jozef bol naozaj predurčený byť vodcom, pred ktorým sa jeho rodina pokloní.

Po druhé, podobne ako Sigmund Freud o mnoho storočí neskôr, Jozef mal dar interpretovať sny iných. Urobil to pre pohárnika a pekára vo väzení a v tejto parše tohoto týždňa pre faraóna. Jeho výklady neboli ani magické, ani zázračné. V prípade pohárnika a pekára si Jozef uvedomil, že o tri dni bude faraón oslavovať svoje narodeniny (1. Mojžišova 40:20). Bolo zvykom vládcov usporiadať hostinu na svoje narodeniny a rozhodovať o osude určitých jedincov. (V Británii tradícia kráľovniných narodeninových vyznamenaní pokračuje dodnes.) Preto bolo rozumné predpokladať, že sny pohárnika a pekára súviseli s touto udalosťou a s ich nevedomými nádejami a obavami.

V prípade faraónových snov mohol Jozef poznať staroegyptské tradície o sedemročných hladomoroch. Nahum Sarna cituje egyptský text z obdobia vlády kráľa Džosera (približne 28. storočie pred n. l.): „Bol som v tiesni na Veľkom tróne a tí, ktorí boli v paláci, trpeli veľkým zármutkom pre veľké zlo, pretože Níl nepriniesol vodu v mojom čase počas siedmich rokov. Obilia bolo málo, ovocie vyschlo a všetkého, čo ľudia jedli, bolo nedostatok.“

Najpôsobivejším Jozefovým úspechom však bol jeho tretí dar – schopnosť realizovať sny a riešiť problém, na ktorý sny upozornili. Len čo hovoril o sedemročnom hladomore, bez prestávky pokračoval návrhom riešenia:

„Nech teraz faraón vyhľadá rozumného a múdreho muža a nech ho ustanoví za správcu nad Egyptom. Nech faraón ustanoví správcov nad krajinou, ktorí budú počas siedmich rokov hojnosti odoberať pätinu úrody Egypta. Nech zhromaždia všetky potraviny týchto dobrých rokov, ktoré prídu, a uskladnia obilie pod faraónovou správou v mestách ako zásobu. Tieto potraviny nech sa držia ako rezerva pre krajinu, aby sa mohli použiť počas siedmich rokov hladomoru, ktorý postihne Egypt, aby krajina nebola zničená hladom.“ (1. Mojžišova 41:33-36)

Jozefa ako brilantného správcu sme už videli predtým – v Potifárovom dome a vo väzení. Práve tento dar, ukázaný v správny čas, viedol k jeho vymenovaniu za zástupcu faraóna v Egypte.

Od Jozefa sa teda učíme tri princípy. Prvý je: snívajte sny. Nebojte sa nechať svoju predstavivosť lietať. Keď sa na mňa ľudia obracajú o radu týkajúcu sa vedenia, hovorím im, aby si dopriali čas, priestor a predstavivosť na snívanie. V snoch objavujeme svoju vášeň a nasledovanie tejto vášne je najlepším spôsobom, ako žiť naplnený život.

Snívanie sa často považuje za nepraktické. Nie je to tak; je to jedna z najpraktickejších vecí, ktoré môžeme robiť. Sú ľudia, ktorí strávia mesiace plánovaním dovolenky, ale ani deň nevenujú plánovaniu svojho života. Nechajú sa unášať vetrami náhody a okolností. To je chyba. Mudrci povedali: „Kdekoľvek [v Tóre] nachádzame slovo vayehi („A stalo sa“), vždy predznamenáva tragédiu.“ [4] Život typu vayehi je život, v ktorom pasívne nechávame veci diať sa. Život typu yehi („Nech je“) je taký, v ktorom veci uskutočňujeme, a práve sny nám dávajú smer.

Theodor Herzl, ktorému viac než komukoľvek inému vďačíme za existenciu štátu Izrael, zvykol hovoriť: „Ak to chcete, nie je to sen.“ Raz som počul krásny príbeh od Elieho Wiesela. Bolo obdobie, keď Sigmund Freud a Theodor Herzl žili v rovnakej štvrti vo Viedni. „Našťastie,“ povedal, „sa nikdy nestretli. Viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby sa stretli? Herzl by povedal: ‚Mám sen o židovskom štáte.‘ Freud by mu odpovedal: ‚Povedzte mi, pán Herzl, ako dlho máte tento sen? Ľahnite si na môj gauč a ja vás psychoanalyzujem.‘ Herzl by bol vyliečený zo svojich snov a dnes by žiadny židovský štát neexistoval.“ Našťastie, židovský ľud sa nikdy nevyliečil zo svojich snov.

Druhým princípom je, že lídri interpretujú sny iných ľudí. Vyjadrujú to, čo je ešte len nejasné. Nachádzajú spôsob, ako vyjadriť slovami nádeje a obavy generácie. Martin Luther King Jr. v slávnej reči „Mám sen“ vyjadril nádeje afroameričanov a dal im krídla. Neboli to Jozefove sny, ktoré z neho urobili vodcu; boli to sny faraóna. Naše vlastné sny nám dávajú smer; sny iných ľudí nám dávajú príležitosť.

Tretím princípom je: nájdite spôsob, ako sny uskutočniť. Najprv identifikujte problém, potom nájdite spôsob, ako ho vyriešiť. Kotzker Rebbe raz upozornil na problém v Rašiho písaní. Raši (2. Mojžišova 18:1) uvádza, že Jitro dostal meno Jeter (čo znamená „on pridal“), pretože „pridal pasáž do Tóry začínajúcu slovami: ‚Vyber si spomedzi ľudí…‘“ (2. Mojžišova 18:21). Toto sa stalo, keď Jitro videl Mojžiša, ako vedie ľud sám a povedal mu, že to, čo robí, nie je dobré: unaví seba aj ľud. Preto by si mal vybrať schopných ľudí a delegovať na nich časť svojho bremena.

Kotzker Rebbe poukázal na to, že pasáž, ktorú Jitro pridal do Tóry, sa v skutočnosti nezačína slovami: „Vyber si spomedzi ľudí.“ Začína sa o niekoľko veršov skôr, keď povedal: „To, čo robíš, nie je dobré.“ (2. Mojžišova 18:17) Odpoveď, ktorú Kotzker ponúkol, bola jednoduchá. Povedať „To, čo robíš, nie je dobré“ nie je pridaním do Tóry – je to len konštatovanie problému. Pridanie spočívalo v riešení: delegovaní.

Dobrí lídri buď sami riešia problémy, alebo sa obklopujú riešiteľmi problémov. Je ľahké vidieť, keď sa veci kazia. To, čo robí vodcu, je schopnosť nájsť spôsob, ako ich napraviť. Jozefova genialita nespočívala v predpovedaní siedmich rokov hojnosti a siedmich rokov hladomoru, ale v navrhnutí systému skladovania, ktorý zabezpečil zásoby jedla počas chudobných a hladových rokov.

Snívajte sny; pochopte a vyjadrite sny iných; a nájdite spôsoby, ako premeniť sny na realitu – tieto tri dary sú základom vedenia podľa Jozefa.