Naše deti kráčajú pred nami

Výzva Abrahámovi, ktorou sa začína parša Lech Lecha, prichádza akoby z čista jasna: „Odíď zo svojej krajiny, zo svojho rodiska a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.“

Nič nás nepripravilo na tento radikálny odchod. Na rozdiel od príbehu Noacha, o ktorom sa píše, že „bol spravodlivý muž, bezúhonný vo svojich pokoleniach; Noach kráčal s B-hom“, o Abrahámovi doteraz nevieme nič. Na rozdiel od príbehu Mojžiša sa tu neuvádza nič z jeho detstva. Akoby jeho poverenie bolo náhlym zvratom vo všetkom, čo sa udialo predtým. Zdá sa, že chýba úvod, kontext, predchádzajúca situácia.

A potom tu je nezvyčajný verš z posledného príhovoru Mojžišovho nástupcu Jehošuu:

„Takto hovorí Hospodin, B-h Izraela: Vaši otcovia, Terach, otec Abraháma a Nachora, bývali kedysi za riekou Eufrat a slúžili iným bohom.“ (Jozue 24:2)

Z toho by vyplývalo, že Abrahámov otec bol modloslužobník. Odtiaľ pochádza známa midrašická tradícia, že ako Abrahám ešte ako dieťa rozbil modly svojho otca. Keď sa ho Terach spýtal, kto to spravil, odpovedal: „Najväčšia z modiel vzala palicu a rozbila ostatné.“

„Prečo mi klameš?“ pýta sa Terach. „Veď modly nemajú rozum!“

„Nech tvoje uši počujú, čo hovoria tvoje ústa,“ odpovedalo dieťa. (Berešit Raba 38:8)

Podľa tohto výkladu bol Abrahám ikonoklastom, obrazoborcom, ktorý sa vzoprel viere svojho otca.

Filozof Maimonides to vysvetľuje inak. Na počiatku ľudia verili v jedného B-ha. Neskôr začali prinášať obety slnku, planétam a hviezdam či prírodným silám ako výtvorom alebo služobníkom jediného B-ha. Postupne ich však začali uctievať ako samostatné božstvá až dovtedy, kým Abrahám vlastným rozumom neodhalil nezmyselnosť mnohobožstva:

„Keď už nebol dojčaťom ale ešte bol dieťaťom, jeho myseľ začala ožívať. Vo dne i v noci premýšľal a uvažoval, ako je možné, že nebeská sféra neustále riadi svet bez toho, aby ju niečo usmerňovalo a pohýňalo? Veď sa nemôže hýbať sama od seba. Nemal učiteľa ani radcu, pretože žil v Úre Chaldejskom medzi nerozumnými modlármi. Jeho otec, matka i celé mesto uctievali modly a on s nimi. Pokračoval v hľadaní a uvažovaní, až kým neprišiel na cestu pravdy. Z vlastných síl pochopil, čo je správne, že existuje jeden B-h, ktorý riadi nebeské telesá, ktorý všetko stvoril a okrem neho niet iného B-ha.“ (Maimonides, Zákony o modloslužbe 1:2)

To, čo majú Maimonides i midraš spoločné, je myšlienka prerušenia – Abrahám predstavuje radikálne odpútanie sa od minulosti.

Pozoruhodné je, že predchádzajúca kapitola ponúka celkom iný pohľad:

„Toto sú pokolenia Teracha: Terach splodil Abrama, Nachora a Harana; a Haran splodil Lota...

Terach vzal svojho syna Abrama, Lota, syna Haranova, svojho vnuka, a Saraj, svoju nevestu, Abramovu manželku, a odišli spolu z Úru Chaldejského, aby šli do krajiny Kanaán.

Ale keď prišli do Charanu, usadili sa tam. Dní Terachových bolo 205 rokov a Terach zomrel v Charane.“ (Genezis 11:27–32)

Zdá sa, že Abrahám sa od otca neodvrátil, ale pokračoval v ceste, ktorú Terach už začal.

Ako zosúladiť tieto dve rozprávania? Najjednoduchšie vysvetlenie osvojené väčšinou komentátorov je, že tieto príbehy nie sú v chronologickom poradí. B-žie prevolanie (v Genezis 12) bolo prvé. Abrahám ho počul a zdieľal so svojím otcom. Spoločne sa vydali na cestu, no Terach sa zastavil na polceste – v Charane. Rozprávanie o jeho skone je uvedené pred vyzvaním Abraháma napriek tomu, že sa udialo neskôr preto, aby Abraháma nemohli obviniť, že si nectil otca, lebo ho v starobe opustil (Raši, Midraš).

No je tu aj iná očividná možnosť. Abrahámove duchovné pochopenie nevzniklo z ničoho. Terach už urobil prvý nesmelý krok k monoteizmu. Deti často dokončujú to, čo rodičia začali.

Je významné, že biblia aj rabínska tradícia chápu B-žie rodičovstvo týmto spôsobom. Porovnávajú opisy Noacha (o ňom sa píše, že „chodil s B-hom“) s Abrahámovými („B-h, pred ktorým som chodil“) (Gn 24:40). A sám B-h mu hovorí: „Choď predo mnou a buď dokonalý“ (Gn 17:1).

B-h ukazuje smer, potom vyzýva svoje deti, aby ďalej kráčali pred Ním.

V jednom z najznámejších talmudických príbehov (Bava Mecia 59b) sa hovorí o tom, ako rabíni prehlasujú rozhodnutie rabína Eliezera, hoci ho podporil nebeský hlas. Nasleduje rozhovor rabína Natana s prorokom Eliášom:

„Aká bola B-žia reakcia,“ pýta sa rabín Natan proroka Eliáša, „keď o zákone rozhodol väčšinový hlas namiesto nebeského?“ A Eliáš odpovedá: „Usmial sa a povedal: ‚Moje deti ma premohli! Moji deti ma premohli!‘“

Byť rodičom v judaizme znamená vytvoriť priestor, v ktorom dieťa môže rásť. A je neuveriteľné, že to platí aj vtedy, keď je rodičom samotný B-h, (Avinu, „ náš Otec“). Ako píše rabín Josef Solovejčik:

„Stvoriteľ sveta zmenšil obraz a veľkosť stvorenia, aby ponechal človeku, dielu svojich rúk, niečo na vytvorenie, aby ozdobil človeka korunou stvoriteľa a tvorcu.“ (Halachický človek, s. 107)

Táto myšlienka sa odráža aj v halache, židovskom práve. Napriek dôrazu Tóry na úctu k rodičom Maimonides píše:

„Aj keď sú deti povinné vynakladať veľké úsilie na ctenie si rodičov, otec nesmie na ne klásť priťažké bremeno ani byť priveľmi prísny vo veciach týkajúcich sa jeho uctenia, aby ich nepriviedol k hriechu. Má im odpúšťať a privierať oči, lebo otec má právo vzdať sa úcty, ktorá mu patrí.“ (Hilchot Mamrim 6:8)

Príbeh Abraháma možno čítať dvoma spôsobmi – podľa toho, ako prepojíme koniec jedenástej a začiatok dvanástej kapitoly knihy Genezis.

Jeden výklad zdôrazňuje prielom: Abrahám sa odtrhol od všetkého, čo bolo predtým.

Druhý kladie dôraz na kontinuitu: jeho otec Terach už začal zápasiť s modlárstvom. Vydal sa na dlhú cestu do krajiny, ktorá sa mala stať svätou, no zastavil sa na polceste. Abrahám dokončil púť, ktorú jeho otec začal.

Možno aj samotné detstvo nesie túto dvojakosť. Najmä počas dospievania máme pocit, že sa odtŕhame od rodičov a vytyčujeme si vlastnú cestu, ktorá je úplne nová. Až o mnoho rokov neskôr pri pohľade späť si uvedomíme, za čo všetko im vďačíme – že aj vtedy, keď sme hlboko verili, že kráčame našou jedinečnou cestou, napĺňali sme ideály a sny, ktoré sme prijali od nich. Začalo to tak samotným B-hom, ktorý nechal a stále necháva priestor pre nás, svoje deti, aby sme išli ďalej pred Ním.

Výtlačok obsahuje sväté slová, preto Vás