Pieseň, ktorá formuje lídrov

„V ten deň Hospodin zachránil Izraelitov z rúk Egypťanov. Keď Izraeliti videli veľkú moc, ktorú Hospodin prejavil voči Egypťanom, ľud mal bázeň pred Hospodinom a uveril v Neho i v Mojžiša, Jeho služobníka.

Vtedy Mojžiš a Izraeliti zaspievali túto pieseň Hospodinovi…“ (Exodus 14,30 – 15,1) Pieseň pri mori bola jedným z veľkých zjavení dejín. Mudrci povedali, že v tej chvíli aj ten najpokornejší zo Židov uvidel to, čo nebolo dopriate ani najväčším prorokom. Po prvý raz prepukli do spoločného spevu – Az jašir – piesne, ktorú recitujeme každý deň.

Zachovala sa fascinujúca diskusia mudrcov o tom, ako presne tento spev prebiehal. Existovali štyri názory. Tri z nich sú zaznamenané v traktáte Sotah.

Rabi Akiva vykladal: Keď Izraeliti vyšli z Červeného mora, chceli zaspievať pieseň. Ako ju spievali? Ako keď dospelý prednáša Hallel a ostatní po ňom odpovedajú úvodným slovom. Mojžiš povedal: „Budem spievať Hospodinovi,“ a oni odpovedali: „Budem spievať Hospodinovi.“ Mojžiš povedal: „Lebo slávne zvíťazil,“ a oni odpovedali: „Budem spievať Hospodinovi.“

Rabi Eliezer, syn rabiho Joseho Galilejského, povedal: Bolo to ako keď dieťa prednáša Hallel a ostatní po ňom opakujú všetko, čo povie. Mojžiš povedal: „Budem spievať Hospodinovi,“ a oni odpovedali: „Budem spievať Hospodinovi.“ Mojžiš povedal: „Lebo slávne zvíťazil,“ a oni odpovedali: „Lebo slávne zvíťazil.“
Rabi Nechemja povedal: Bolo to, ako keď učiteľ v synagóge recituje Šema. On začne a ostatní sa k nemu pridajú. Sotah 30b

Podľa rabína Akivu Mojžiš spieval pieseň po veršoch a po každom verši ľud odpovedal: „Budem spievať Hospodinovi“ – ich spôsob, ako povedať Amen ku každej vete. Podľa rabiho Eliezera, syna rabína Joseho Galilejského, Mojžiš prednášal po veršoch a Izraeliti každý verš zopakovali. Podľa rabiho Nechemju Mojžiš a ľud spievali celú pieseň spoločne. Raši vysvetľuje, že všetkých zachvátila božská inšpirácia a zázračne im v tej istej chvíli prišli na myseľ tie isté slová.

Existuje aj štvrtý názor, zaznamenaný v Mechilte.
Rabi Eliezer ben Taddaj povedal: Mojžiš začal a Izraeliti zopakovali jeho s l o - vá a potom spolu s ním dokončili verš. Mojžiš na začiatku povedal: „Budem spievať Hospodinovi, lebo slávne zvíťazil,“ a Izraeliti zopakovali jeho slová a potom spolu s ním dokončili verš: „Budem spievať Hospodinovi, lebo slávne zvíťazil, koňa i jazdca zvrhol do mora.“ Mojžiš začal hovoriť: „Hospodin je moja sila a moja pieseň,“ a Izraeliti zopakovali a spolu s ním dokončili: „Hospodin je moja sila a moja pieseň, stal sa mi spásou.“ Mojžiš začal hovoriť: „Hospodin je bojovník,“ a Izraeliti zopakovali a spolu s ním dokončili: „Hospodin je bojovník, Hospodin je Jeho meno.“
Mechilta, Bešalach, parša 1

Z technického hľadiska, ako vysvetľuje Talmud, sa mudrci sporia o dôsledkoch (zdanlivo) nadbytočných slov vajomru lemor – „povedali, hovoriac“ – ktoré chápali ako „opakujúc“. Čo Izraeliti opakovali? Podľa rabiho Akivu opakovali len prvé slová piesne ako litániu. Podľa rabiho Eliezera, syna rabína Joseho Galilejského, opakovali verš po verši celú pieseň. Podľa rabiho Nechemju recitovali jednohlasne celú pieseň. Podľa rabiho Eliezera ben Taddaja opakovali úvodnú časť každého verša a potom ho dokončili bez toho, aby ich Mojžiš musel učiť zvyšok. V tomto zmysle ide o lokálnu exegetickú diskusiu o význame jedného biblického verša.

V skutočnosti ide však o hlbšiu otázku. Aby sme ju pochopili, musíme sa pozrieť na iný talmudický text, ktorý sa na prvý pohľad javí ako nesúvisiaci. Nachádza sa v traktáte Kiddušin a kladie pozoruhodnú otázku. Existujú rôzne osoby, ktorým sme povinní prejavovať úctu: rodič, učiteľ (teda rabín), nasi (náboženský vodca židovskej komunity)

tvrdzoval slová „Budem spievať Hospodinovi“ svojim „Amen“. Podľa rabína Eliezera, syna rabiho Joseho Galilejského, bol ako učiteľ: Mojžiš hovoril a Izraeliti jeho slová opakovali. Podľa rabiho Nechemju bol ako nasi medzi svojimi rabínskymi kolegami (časť v Kiddušim o zrieknutí sa úcty nasim jasne hovorí, že je to len medzi jeho rabínskymi kolegami): Mojžíš začal a potom spievali spoločne. Podľa rabína Eliezera ben Taddaja bol Mojžíš ako rodič: začal, avšak dovolil Izraelitom verše dokončiť.

Toto je veľká pravda o rodičovstve, ktorú jasne vidieť už pri prvej zmienke o Abrahámovi.

Terach vzal svojho syna Abrama, svojho vnuka Lóta, syna Charana, a svoju nevestu Saraj, manželku Abrama, a spolu vyšli z Uru Chaldejcov, aby šli do Kanaánu. Keď však prišli do Charánu, usadili sa tam.

(Bereiši 31:11) Abrahám dokončil cestu, ktorú jeho otec začal. Byť rodičom znamená túžiť po tom, aby deti zašli ďalej než my sami. To bol podľa rabiho Eliezera ben Taddaja Mojžišov vzťah k Izraelitom.

Úvod k Piesni pri mori hovorí, že ľud „uveril v Boha a v Mojžiša, Jeho služobníka“ – po prvý raz sa o nich hovorí, že uverili Mojžišovmu vedeniu. Mudrci sa pýtali: čo to znamená viesť židovský národ? Znamená to autoritu úradu, ktorej najvyšším príkladom je kráľ (Rabíni sú nazývaní králi)? Alebo ide o osobný vzťah so svojimi nasledovníkmi, ktorý nestojí na úcte a rešpekte, ale povzbudzuje ľudí k rastu, prijatiu zodpovednosti a pokračovaniu v ceste, ktorú začali? Alebo je to niečo medzi tým? Neexistuje jediná odpoveď.

Niekedy Mojžiš autoritu uplatňoval, napríklad počas vzbury Kóracha. Inokedy vyslovil túžbu, aby „všetok Hospodinov ľud boli proroci“. Judaizmus je zložitá viera. V Tóre neexistuje jediný model vodcovstva. Každý z nás je povolaný k rôznym formám vedenia – ako rodič, učiteľ, priateľ, člen tímu či jeho vedúci.

Jedno je však isté: judaizmus považuje za ideál rodičovský model vedenia. Viesť tak, aby tí, ktorých vedieme, dokázali pokračovať v načatej ceste a aby zašli ďalej ako my. Dobrý vodca vychováva nasledovníkov. Veľký vodca vychováva vodcov. To bol Mojžišov najväčší úspech – zanechal po sebe národ, ktorý bol v každej generácii pripravený prevziať zodpovednosť za pokračovanie úžasného diela, ktoré začal.