Hraničný priestor
Kniha, ktorú začíname tento týždeň čítať, sa volá v slovenčine Čísla, a to z jasného dôvodu. Začína sa sčítaním ľudu a na konci knihy je navyše aj druhé sčítanie. Z tohto pohľadu je ústrednou témou knihy demografia. Izraeliti, ktorí boli na začiatku knihy stále pri Sinaji, ale na jej konci stoja pred zasľúbenou zemou, sú teraz početným národom, ktorý má 600 000 mužov vo veku vhodnom pre vojenskú službu.
V židovskej tradícii sa však táto kniha stala známou ako Bamidbar, „v púšti“, čo naznačuje úplne inú tému. Povrchným dôvodom pre tento názov je, že ide o prvé výrazné slovo v úvodnom verši knihy. Ale práca dvoch antropológov, Arnolda van Gennepa a Victora Turnera, naznačuje hlbšie vysvetlenie. Skutočnosť, že izraelská formujúca skúsenosť bola v púšti, sa ukazuje ako veľmi významná. Lebo práve tam ľudia zažívajú jednu z najrevolučnejších myšlienok Tóry, totiž že ideálna spoločnosť je taká, v ktorej má každý rovnakú dôstojnosť pod zvrchovanosťou B-ha.
Arnold Van Gennep vo svojej knihe „The Rites of Passage“ (Rituály prechodu) tvrdil, že spoločnosti di vytvárajú rituály na označenie prechodu z jedného stavu do druhého – napríklad z detstva do dospelosti alebo zo slobodného stavu do manželstva – a tie pozostávajú z troch fáz. Prvou je rozchod, symbolický rozchod s minulosťou. Treťou je začlenenie sa, opätovný vstup do spoločnosti s novou identitou. Medzi týmito dvoma je rozhodujúca fáza prechodu, keď po rozlúčke s tým, kým ste boli, ešte nevítate toho, kým sa chystáte stať, ste pretvorený, znovuzrodený a prerobený.
Van Gennep použil termín liminal, z latinského slova pre prah, na opísanie tohto druhého stavu, keď sa nachádzate v akejsi zemi nikoho medzi starým a novým. Je to presne to, čo púšť symbolizuje pre Izrael: hraničný priestor medzi Egyptom a zasľúbenou zemou. Tam sa znovuzrodí Izrael, už to nie je skupina utekajúcich otrokov, ale „kráľovstvo kňazov a svätý národ“. Púšť – zem nikoho bez usadeného obyvateľstva, bez miest, bez civilizačného poriadku – je miestom, kde Jakobovi potomkovia, sami s B-hom, zavrhli jednu identitu a nadobudli inú.
Táto analýza nám pomáha pochopiť niektoré detaily knihy Exodus. Natretie zárubne dverí krvou (Ex. 12:7) je súčasťou prvého štádia, oddelenia, počas ktorého majú dvere, ktorými prechádzate, keď opúšťate svoj starý život, ma osobitný symbolický význam.
Rovnako aj rozdelenie Červeného mora. Rozdelenie jednej veci na dve, cez ktoré niečo alebo niekto prechádza, je symbolickým uzákonením prechodu, rovnako ako to bolo pre Abraháma vo verši, v ktorom mu B-h hovorí o budúcom vyhnanstve a zotročení tvojich detí (Gen 15,10-21). Abrahám rozdeľuje zvieratá, B-h rozdeľuje more, ale pohyb medzi dvoma polovicami signalizuje fázovú zmenu. Všimnite si tiež, že Jákob má počas svojej cesty zo svojho domova do Labanovho príbytku dve určujúce stretnutia s B-hom v hraničnom priestore, (Gen 28:10-22 a Gen 32:22-32).
Victor Turner pridal do tejto analýzy prvok. Rozlišoval medzi spoločnosťou a tým, čo nazýval communitas (spoločenstvo). Spoločnosť je vždy poznačená štruktúrou a hierarchiou. Niektorí majú moc, niektorí nie. Existujú triedy, kasty, hodnosti, príkazy, stupne postavenia a cti. Pre Turnera sa stáva zážitok z hraničného priestoru živým a transformačným preto, že v púšti neexistujú žiadne hierarchie. Namiesto toho existuje „intenzívne kamarátstvo a rovnostárstvo. Svetské rozdiely v hodnosti a postavení miznú alebo sú homogenizované. Ľudia spojení v zemi-nikoho v púšti zažívajú „základné a všeobecné ľudské puto“. To je to, čo má na mysli pod pojmom communitas, vzácny a zvláštny stav, v ktorom sú si na krátke, avšak nezabudnuteľné obdobie, všetci rovní.
Teraz začíname chápať význam midbar, „púšte“, v duchovnom živote Izraela. Bolo to miesto, kde zažili nesprostredkovanú blízkosť B-ha, ktorá ich spájala s Ním a medzi sebou navzájom s intenzitou, akú nikdy predtým nepocítili a už ani tak ľahko opäť nepocítia.
Teraz tiež chápeme význam opisu v úvode Bamidbar o utáborení dvanástich kmeňov v radoch po troch na štyroch stranách Svätostánku, každý v rovnakej vzdialenosti od svätého. Každý kmeň bol iný, no (s výnimkou Levitov) si boli všetci rovní. Jedli to isté jedlo, mannu z neba. Pili rovnaký nápoj, vodu zo skaly alebo studne.
Nikto ešte nemal svoje vlastné pozemky, pretože púšť nemá majiteľov. Nebol medzi nimi žiaden ekonomický či územný konflikt.
Celý opis tábora na začiatku Bamidbaru s dôrazom na rovnosť dokonale zapadá do Turnerovho opisu communitas, ideálneho stavu, ktorý ľudia zažívajú len v hraničnom priestore, kde nechali minulosť (Egypt) za sebou, ale ešte nedosiahli svoj budúci cieľ, zem Izrael. Ešte nezačali budovať spoločnosť so všetkými nerovnosťami, ktoré zakladá spoločnosť. Zatiaľ sú spolu, ich stany tvoria dokonalý štvorec so Svätyňou v strede.
Pôsobivosť knihy Bamidbar spočíva v tom, že toto communitas trvalo tak krátko. Pokojnú náladu začiatku čoskoro naruší hádka za hádkou, rebélia za rebéliou, rad rozvratov, ktoré pripravia celú generáciu o príležitosť vstúpiť do zeme.
Bamidbar sa však začína, rovnako ako kniha Bereišit, scénou požehnaného poriadku, tam prírodzeného, tu spoločenského, tam rozdeleného na šesť dní, tu na dvanásť (2×6) kmeňov, každý človek v Bamidbare ako každý druh v Berešite na svojom právoplatnom mieste, „každý so svojou štandardou, pod zástavami domu svojich predkov“ (4. Mojž. 2:1).
Púšť teda nebola len miestom; bol to stav bytia, moment solidarity, stred medzi zotročením v Egypte a spoločenskými nerovnosťami, ktoré sa neskôr objavili v Izraeli, ideál, na ktorý sa nikdy nezabudne, aj keď sa už nikdy úplne nezachytí v reálnom priestore a čase.
Judaizmus nikdy nezabudol na svoju víziu prirodzeného a spoločenského súladu vytýčenú v úvode kníh Berešit a Čisla, akoby chcel povedať, že to, čo kedysi bolo, môže byť znova, ak budeme dbať na B-žie slovo.
Rabin
Jonathan Sacks, sa táto požiadavka stala už dávno nerealistickou, verím, že aspoň časť tohto ideálu musí byť zachovaná. Rabín alebo ktorýkoľvek učiteľ Tóry nesmie mať pri vyučovaní na mysli svoj osobný prospech alebo zisk, pretože to je korumpovanie Tóry. Všimnite si, že prvá a posledná veta mišny sú si podobné (varovania pre tých, ktorí používajú Tóru na svoje vlastné účely) a dve stredné vety sú si podobné (výroky o tom, čo sa stane tým, ktorí sa Tóru neučia).