Šoftim

Nazov Parše, „Re‘eh“, znamená „Pozri“Názov parše, „Šoftim“, znamená „Sudcovia“ a nachádza sa v Deuteronómiu 16:18.

Mojžiš nariaďuje ľudu Izraela, aby v každom meste menoval sudcov a strážcov zákona. „Spravodlivosť, spravodlivosť budete presadzovať,“ prikazuje im a musíte ju vykonávať bez korupcie alebo zvýhodňovania. Zločiny musia byť dôkladne vyšetrené a dôkazy dôkladne preskúmané – na usvedčenie a potrestanie sú potrební minimálne dvaja dôveryhodní svedkovia.

V každej generácii, hovorí Mojžiš, budú tí, ktorých budú mať poverenie vykladať a uplatňovať zákony Tóry. „Podľa zákona, ktorému vás budú učiť, a podľa rozsudku, ktorého pokyny vám vysvetlia, budete konať; neodvrátite sa od toho, čo vám hovoria, ani napravo ani naľavo.“

Šoftim obsahuje aj zákazy modlárstva a čarodejníctva; zákony upravujúce menovanie a správanie kráľa; a usmernenia na vytvorenie „útočištných miest“ pre neúmyselného vraha. Vysvetlené sú aj mnohé pravidlá vojny: výnimka z boja pre toho, kto si práve postavil dom, vysadil vinicu, oženil sa alebo sa „bojí a má mäkké srdce“; požiadavka ponúknuť podmienky mieru pred útokom na mesto; a zákaz svojvoľného ničenia niečoho hodnotného. Príkladom je zákon, ktorý zakazuje pri obliehaní vyťať ovocný strom (v tomto kontexte

Tóra uvádza známy výrok: „Lebo človek je stromom v poli“).

Parša končí zákonom eglah arufa – osobitný postup, ktorý treba dodržať v prípade zabitia človeka neznámym vrahom a náleze jeho tela v poli – čo podčiarkuje zodpovednosť komunity a jej vodcov nielen za to, čo robia, ale aj za to, čomu mohli zabrániť.