Terumah

17. február 1 min čítania
Julia Julia

Nazov parše „Terumah“ v preklade znamená „Obeta“ a je uvedený v Exodus 25:2.

Izraelský ľud je vyzvaný, aby prispel trinástimi materiálmi – zlatom, striebrom a meďou; vlnou sfarbenou na modro, fialovo a červeno; ľanom, kozou srsťou, zvieracimi kožami, drevom, olivovým olejom, korením a drahokamami – z ktorých, ako hovorí B-h Mojžišovi: „Urobia mi svätostánok a ja budem prebývať medzi nimi.“

Na vrchole hory Sinaj dostal Mojžiš podrobné pokyny, ako postaviť toto obydlie pre B-ha, aby ho bolo možné ľahko rozobrať, previezť a znova zložiť, keďže ľud putoval púšťou.

Vo vnútornej svätyni svätostánku (miškana), za umelecky tkaným závesom, bola archa s tabuľami svedectva s vyrytými desiatimi prikázaniami; na vrchnáku archy stáli dvaja okrídlení cherubíni vytepaní z čistého zlata. Vo vonkajšej komore stála sedemramenná menora a stôl, na ktorom bol rozložený „obetný chlieb“.

Tri steny svätyne boli postavené z 48 vzpriamených drevených dosiek, z ktorých každá bola pokrytá zlatom a vložená medzi pár strieborných základových podstavcov. Strechu tvorili tri vrstvy krytiny: a) tapisérie z viacfarebnej vlny a ľanu; b) pokrývka vyrobená z kozej srsti; c) pokrývka z koží barana a tachaše (neznáme zviera). V prednej časti svätyne bol vyšívaný záves, ktorý držalo päť stĺpikov.

Svätyňu a meďou obložený oltár, ktorý stál pred ňou, obklopovali ľanové závesy, podopierané 60 drevenými stĺpmi so striebornými háčikmi a ozdobami a vystužené medenými kolíkmi.

Parša