Tetzaveh

Ôsma časť Knihy Exodus začína tým, ako B-h hovorí Mojžišovi, aby prikázal židovskému ľudu poskytnúť olivový olej na naplnenie lámp svietnika nepretržite osvetľujúcich svätostánok. Nazov parše, „Tecave“, znamená „Príkaz“ a nachádza sa v Exodus 27:20.

Ďalej nasleduje opis osobitných odevov kohenov/kňazov – Mojžišovho brata Árona a jeho vtedajších i budúcich potomkov ktoré budú nosiť vždy, keď slúžia v svätostánku. Všetci kohanim mali odetú: 1) ketonet – po zem dlhú ľanovú tuniku; 2) michnasajim — ľanové nohavice; 3) micnefet alebo migba’at — ľanový turban; 4) avnet — dlhú šerpu ovinutú nad pásom.

Okrem toho mal kohen gadol (veľkňaz) oblečené: 5) efod — odev podobný zástere vyrobený z vlny zafarbenej na modro, purpurovo a červeno, ľanu a zlatej nite; 6) chošen – náprsný štít s dvanástimi drahými kameňmi s vyrytými menami dvanástich kmeňov Izraela; 7) me’il – plášť z modrej vlny so zlatými zvončekmi a ozdobnými granátovými jablkami na leme; 8) cic – zlatý štítok s nápisom „Svätý B-hu“, ktorý sa nosí na čele.

Áronovi synovia sa stali prvými „bežnými“ kňazmi, ktorí slúžili v odeve pozostávajúcom zo štyroch kusov; Áron sa stal prvým „veľkňazom“, ktorého odev pozostával z ôsmich kusov, a bol poverený povinnosťami a výsadami nad rámec bežných kňazov. Po opísaní kňazského rúcha prikázal B-h Mojžišovi vykonať rituál trvajúci celý týždeň na uvedenie jeho brata a synovcov do kňazského úradu. Nasleduje opis oltára na kadidlo, ktorý bol umiestnený blízko svietnika a stola dvanástich chlebov vo vonkajšej svätyni svätostánku.

B-h hovorí Mojžišovi, aby mu dietky Izraela dali čistý olivový olej, ktorý bude napájať „večný plameň“ menory, ktorú má Áron zapaľovať každý deň, „od večera do rána“.