Matka teľaťa

Určite najezoterickejšou kapitolou v Tóre je zákon „ červenej jalovice“ (parah adumah), ktorý B-h prikázal Mojžišovi (Čísla 19) ako protilátku k stavu rituálnej nečistoty vyvolanej kontaktom so smrťou.

Midraš opisuje, ako to zaskočilo kráľa Šalamúna, „najmúdrejšieho z ľudí“; a ako Mojžiš, nástroj sprostredkovania Tóry človeku B-hom, zbledol zoči-voči možnosti kontaminácie smrťou a ako považoval proces jej nápravy za úplne nepochopiteľný, keď zvolal k B-hu: „Pán vesmíru! Toto je očista?!“

Nejde len o to, že zákon červenej jalovice sa nedá logicky vysvetliť; skutočne existuje celá kategória micvot, ktorá sa volá chukim („nariadenia“), ktorých definujúcim kritériom je, že presahujú ľudské chápanie. Na červenej jalovici je jedinečné to, že kým ostatné chukim aspoň sledujú svoju vlastnú vnútornú logiku, zákony červenej jalovice sú plné paradoxov a rozporuplnosti.

Zákony červenej jalovice uvádza Tóra spojením: „Toto je chok Tóry“, akoby chcela povedať: toto je vrcholný chok Tóry, micva, ktorá najjasnejšie ukazuje nadracionálnosť božských prikázaní.

Lubavičsky Rebe (v prejave prednesenom po skončení šelošim [30-dňové obdobie smútku] za svojou manželkou) skutočne vysvetľuje, že najnepochopiteľnejšiu ľudskú skúsenosť zo všetkých – fenomén smrti – možno pretvoriť len tými najnepochopiteľnejšími z božských micvot –popolom a vodou červenej jalovice.

Smrť dáva fyzicky a biologicky dokonalý zmysel (v skutočnosti je to fenomén života, ktorý sa vzpiera vysvetleniu). Napriek tomu my všetci – dokonca aj človek ako Mojžiš – považujeme smrť za úplne nepochopiteľnú, úplne zničujúcu pre náš zmysel pre realitu. Napriek všetkým „dôkazom“ o opaku niečo hlboko v nás trvá na tom, že život je prirodzený, axiomatický stav ľudskej bytosti a že jeho ukončenie je porušením najzákladnejšieho zákona jestvovania.

Lebo takáto je skutočne základná prirodzenosť človeka. Je pravda, že ľudské telo je fyzické telo a ako také zdieľa dočasnú povahu všetkých fyzických vecí. Ale je oživené dušou, ktorá je „iskrou Božského“ a je posilnená večnosťou a nezničiteľnosťou svojho Zdroja. V podstate je ľudský život večný.

Prvý človek bol skutočne stvorený, aby žil večne. Potom však porušil B-žiu vôľu, čím sa vzdialil od svojho Zdroja a do ľudskej skúsenosti vniesol fenomén smrti.

Naši mudrci nám hovoria, že keď deti Izraela stáli pod horou Sinaj, aby prijali od B-ha Tóru, boli obnovené do pôvodnej dokonalosti prvého stvoreného človeka. Tóra obnovila pôvodné, nefalšované puto medzi B-hom a človekom, takže človeku bola opäť udelená „sloboda od anjela smrti“.Ale aj tentoraz bol stav dokonalého spojenia s B-hom krátkodobý. Štyridsať dní po tom, čo izraelský národ stál pri Sinaji, porušil božie prikázanie „Nebudeš mať iných bohov okrem mňa“ uctievaním zlatého teľaťa. Adamov hriech priniesol svetu smrtiaci mor, ktorý bol zrušen‎ý pod horou Sinaj a hriech zlatého teľaťa ho navrátil.

To vysvetľuje spojenie medzi červenou jalovicou a zlatým teľaťom vyjadrené v midrašskom podobenstve:

Dieťa slúžky raz zašpinilo kráľovský palác. Kráľ povedal: „Nech príde jeho matka a očistí špinu svojho dieťaťa.“ Obdobne B-h hovorí: „Nech jalovica odčiní čin teľaťa“ (Midraš Tanchuma, Chukat 8).

V našom svete po teľati nachádza nedokonalosť nášho vzťahu s B-hom svoje najškodlivejšie vyjadrenie vo fenoméne smrti. Kontakt so smrťou tak plodí najťažšiu formu duchovnej nečistoty, ktorú môže zmierniť iba matka zlatého teľaťa, nadracionálnejšie z Božích nariadení – červena jalovica.

Toto bola B-hova odpoveď na Mojžišov výkrik: „Pán vesmíru! Toto je očista?!“ „Mojžiš,“ povedal B-h, „to je chok, nariadenie, ktoré som vydal.“ Niektoré veci sú pre moje výtvory také ohromujúce, že ich možno zvládnuť iba podriadením sa absolútnemu príkazu absolútnej autority. Preto som prikázal zákony, aby ste mali pokyny, čo robiť, keď sa vašich životov dotkne smrť. Sú to nadracionálne, dokonca iracionálne zákony, pretože len takéto zákony môžu uľahčiť vaše uzdravenie. Len silou úplne nepochopiteľného B-žieho nariadenia sa môžete pozviechať z takéhoto totálneho zničenia do sebadefinície živej bytosti.

Nakoniec však príde deň, keď sa pôvodné puto medzi človekom a B-hom opäť obnoví. Tentoraz, sľubujú naši proroci, bude imúnne voči narušeniu hriechom, pretože B-h „zabije náklonnosť k zlu“ v srdci človeka a „odstráni ducha nečistoty zo zeme“ s výsledkom, že „smrť navždy skončí.“ Yanki Tauber, chabad.org