Pirkej Avot 4:11

Úvod

Keďže táto Mišna obsahuje dva výroky dvoch rôznych mudrcov, budeme sa každému z nich venovať osobitne. Existovali dvaja tanaitskí mudrci, ktorí sa volali rovnako rabi Eliezer ben Jaakov: prvý žil v období Druhého chrámu a druhý bol žiakom rabiho Akivu. Táto Mišna pochádza od druhého z nich.

Rabi Eliezer ben Jaakov povedal: Kto splní jednu micvu, získa jedného obhajcu, a kto sa dopustí jedného previnenia, získa jedného žalobcu. Pokánie a dobré skutky sú štítom pred trestom.

Rabi Eliezer ben Jaakov používa metaforu, aby ukázal, aký dôležitý je každý dobrý skutok človeka a aké ničivé môže byť jeho každé previnenie. Zakaždým, keď človek splní micvu, je to, akoby si stvoril obhajcu, ktorý bude svedčiť v jeho prospech a tvrdiť, že si zaslúži odmenu v budúcom svete. Každý skutok, nech je akokoľvek malý, by sme mali považovať za dôležitý.

Pokánie a dobré skutky sú štítom pred trestom: oboje človeka chráni pred nešťastím a utrpením. Všimnime si, že pokánie sa spomína pred dobrými skutkami. Podľa rabínov stojí človek, ktorý učinil pokánie, dokonca vyššie než ten, kto nikdy nezhrešil. Pokánie navyše môže premeniť predchádzajúce previnenia človeka na zásluhy.

Rabi Jochanan ha-Sandlar povedal: Každé zhromaždenie, ktoré sa koná v záujme nebies, napokon prežije; a každé zhromaždenie, ktoré sa nekoná v záujme nebies, napokon neprežije.

Rabi Jochanan ha-Sandlar bol ďalším žiakom rabiho Akivu. Označenie „ha-Sandlar“ môže znamenať, že bol výrobcom sandálov, alebo že pochádzal z Alexandrie.

Príkladom zhromaždenia v záujme nebies bolo zhromaždenie Izraela pod horou Sinaj. Príkladom zhromaždenia, ktoré nebolo v záujme nebies, boli zhromaždenie ľudí, ktorí chceli postaviť Babylonskú vežu. Prvé zhromaždenie pretrváva dodnes, kým to druhé zaniklo.

Zhromaždenie Izraela na Sinaji možno chápať ako vzorové zhromaždenie, ktoré hľadá pravdu a spravodlivosť. Tí, ktorí sa zhromaždili, aby postavili Babylonskú vežu, sa spojili iba preto, aby získali moc jeden nad druhým. Takéto zhromaždenie nikdy nevydrží.

Otázky na ďalšie zamyslenie: Ktoré dnešné spoločenstvá sa združujú „v záujme nebies“ a ktoré nie? Pretrvávajú tie prvé dlhšie než tie druhé?