Význam Hamantašen
Čo vám zíde na um, keď si myslíte na Purim? Kostýmy, megila, darčekové košíky a samozrejme to lahodné trojcípe pečivo, hamantašen. Tieto lahôdky plnené makom (alebo inými plnkami), nazývané po hebrejsky Oznei Haman, sú súčasťou osláv sviatku Purim už po stáročia. Kde vznikli? Čo znamená tento názov ? A prečo sa jedia na Purim?
Jedna z najstarších zmienok o purimovej lahôdke označovanej ako oznei Haman je v komédii Purim, ktorú napísal Yehudah Sommo (1527 – 1592) z Talianska.Tento názov, doslovne preložený ako „Hámanove uši“, viedol k mýtu, že pečivo oslavuje odrezanie uší zloducha pred jeho obesením. Avšak „oznayim“ môže niekedy označovať iné pečivo než to purimovské. Pri popise manny, ktorá padala z nebies, keď Židia putovali púšťou, rabín Yosef ibn Kaspi (1279 – 1340) opisuje pečivo nazývané oznayim bez zmienky o Hámanovi alebo Purime. (V mnohých východoeurópskych kultúrach existujú plnené knedlíčky nazývané „ušká“.)
I keď sa v súčasnosti stretnete s hamantašen plnenými prakticky akoukoľvek plnkou (sladkou alebo slanou), klasický hamantaš bol vždy plnený makom. Skutočne, samotné slovo „haman“ môže odkazovať buď na zloducha Hámana alebo na makové semienka (mohn), a slovo „taš“ v jidiš znamená taštička. Teda „hamantašen“ znamená „makom plnené taštičky“.
To je v súlade s klasickým vysvetlením konzumovania hamantašen na Purim v Súbore židovských zákonov:
Niektorí hovoria, že na Purim treba jesť pokrmy zo semien na pamiatku semien, ktoré Daniel a jeho priatelia jedli v dome babylonského kráľa, ako sa uvádza vo verši: „A dal im semená.“
Ale čo má Danielovo pojedanie semien spoločné s Purimom?Talmud vysvetľuje, že Hatach, verný posol kráľovnej Ester a jeden z menej známych hrdinov príbehu Purim, nie je pseudonymom nikoho iného ako Daniela.Okrem toho, ako čítame v príbehu Purim, keď bola Ester v kráľovskom paláci, držala svoju totožnosť v tajnosti. Talmud vysvetľuje, že keďže jedlo nebolo kóšer, prežívala na rôznych fazuliach a semenách.
Na pamiatku Daniela a Ester existuje zvyk jesť na Purim fazuľu a semiačka. Tradične sa tento zvyk dodržiava tak, že sa jedia pečivové taštičky, známe tiež ako tašen plnené makom.Z tohto dôvodu vždy, keď sa v klasických halachických prameňoch hovorí o tomto zvyku konzumovania hamantašen, konkrétne sa spomína hamantaš plnený makom.
Okrem klasických vysvetlení možno spomenúť aj ďalšie.
1. „Taš“ v hebrejčine znamená „slabý“. Hamantaš teda oslavuje oslabenie Hamana a naše želanie, aby nás B-h vždy zachránil oslabením našich nepriateľov.
2. V časoch, keď sa odohrával príbehu Purimu, mnohí Židia neverili, že budú úplne vyhladení. Mordechaj ich presvedčil o vážnosti hrozby posielaním množstva listov, v ktorých ich varoval pred blížiacou sa hrozbou. Mordechaj sa neodvážil posielať listy bežnými cestami z obavy, aby ich nezachytili nepriatelia. Preto posielal tieto listy skryté v pečive. Na pamiatku týchto udalostí jeme pečivo s plnkou.
Aj keď existuje stará legenda o tom, že Háman nosil trojcípy klobúk, a na pamiatku jeho pádu jeme pečivo s tromi cípmi, skrýva sa v tom aj hlbší význam. Midraš hovorí, že keď Háman uznal (zásluhu) našich troch predkov, jeho sila okamžite zoslabla. Z tohto dôvodu jeme pečivo s tromi cípmi a nazývame ho „Hámanove oslabovače (tašen).
Ďalší dôvod pre cípy: Hebrejské slovo pre „cíp“ v hebrejčine je „keren“, čo doslova znamená „cíp“ a môže tiež označovať „lúč“, „šťastie“ alebo „pýchu“. Mudrci teda vysvetluju verš: „A všetkých „kerens“ bezbožných vyrúbem“ ako odkaz na Hámana a „Vyvýšený bude keren spravodlivých“ ako odkaz na Mordechaja.
Žiadna diskusia o hamantašen sa nezaobíde bez príbuzného jedla, kreplach, knedličiek plnených mäsom, ktoré sa často podávajú v polievke. Zvyčajne ich jeme trikrát do roka: na Purim, v predvečer Jom Kipur a na Hošana Raba. Rabín Schneur Zalman z Liadi v súvislosti s Jom Kipur vysvetľuje, že mäso v strede kreplachu znamená emocionálne atribúty, nazývané middot, zatiaľ čo cesto okolo mäsa – vyrobené z pšeničnej múky – znamená poznanie (da‘at) B-ha a Tóry, ktorá sa tiež prirovnáva k múke.
Zohar prirovnáva sviatok Purim k sviatku Jom Kipur. Vlastne vysvetľuje, že človek môže dosiahnuť viac prostredníctvom radosti a slávenia na Purim než prostredníctvom pôstu a modlitby na Jom Kipur. Toto naznačuje samotný názov sviatkov, pretože Jom Kipur možno čítať ako Jom Haki-Purim – deň, ktorý je (len) ako Purim. Preto presne tak ako v predvečer Jom Kipur jeme kreplach, robíme to aj na Purim.
Hoci na Purim nie je povinnosť jesť hamantašen, mnohí prešli veľkým utrpením, len aby splnili tento možno menej dôležitý zvyk.
Rebecen Chana, matka Lubavičského Rebbeho, píše vo svojich memoároch, že keď sprevádzala svojho manžela, rabína Leviho Jicchaka Schneersona, do exilu za šírenie judaizmu, bolo niekedy nemožné získať na šabat niečo mimoriadne, vrátane chleba a sviečok. Raz zohnala múku a trochu si odložila, aby mohla na Purim upiecť hamantašen.
Vďaka B-hu, väčšina z nás nemusí šetriť múku na naše hamantašen a nemusí sa báť, že budeme očierňovaní za ich jedenie. Na čo teda čakáme? Upečme si hamantašen!
Rabin Yehuda Shurpin, chabad.org