Zrod novej slobody

Byť svedkom zrodu novej myšlienky je trochu ako pozorovať zrod galaxie cez Hubbleov teleskop. S podobným momentom sa môžeme stretnúť v slávnom rabínskom komentári k jednému kľúčovému veršu v parši tohoto týždňa.

Aby sme ho pochopili, musíme si položiť otázku: Aké je hebrejské slovo pre slobodu? Instinktívne odpovieme cherut. Napokon hovoríme, že B-h nás vyviedol me-avdut le-cherut – „z otroctva k slobode.“

Pesach, sviatok slobody, nazývame “Zeman Cheruteinu” – „Čas našej slobody.“ Preto nás môže prekvapiť zistenie, že v celej Tóre ani v Tanachu sa slovo cherut v zmysle slobody ani raz nevyskytuje. A dokonca len raz sa vyskytuje aspoň príbuzné slovo charut, a to v úplne inom kontexte.

V Tóre existujú dve slová pre slobodu. Jedným je chofši/chofeš, ktoré sa používa v súvislosti s oslobodením otrokov (napr. Ex 21:2). Toto slovo sa nachádza aj v izraelskej národnej hymne Hatikva, kde sa spieva o „dvetisícročnej nádeji byť slobodným národom (am chofši) v našej krajine.“

Druhé slovo je dror, ktoré sa používa v súvislosti s jubilejným rokom a je vyryté na Zvone slobody vo Filadelfii: “Vyhláste slobodu (dror) v celej krajine všetkým jej obyvateľom”(Levitikus 25:10) To isté slovo sa objavuje v slávnych slovách proroka Izaiáša: “Obviazať zlomených srdcom, vyhlásiť slobodu (dror) zajatým” (Izaiáš 61:1).

Avšak naši mudrci vytvorili nové slovo. Tu je pasáž, kde sa objavuje: “Tabule boli dielom B-ha a písmo bolo Božím písmom, vyrytým (charut) na tabuľkách.” (Exodus 32:16) Nečítajte charut („vyryté“), ale cherut („sloboda“), pretože jediný skutočne slobodný človek je ten, kto sa venuje štúdiu Tóry. (Pirkej Avot 6:2)

Odkaz sa vzťahuje na prvé tabuľky, ktoré B-h odovzdal Mojžišovi tesne pred hriechom Zlatého teľaťa. Toto je jediné miesto v Tanachu, kde sa vyskytuje koreň ch-r-t (s písmenom tav). Avšak podobné slovo ch-r-t (tentoraz s písmenom tet) sa objavuje v samotnom príbehu Zlatého teľaťa, kde sa píše, že Áron ho vytvaroval pomocou cheret – „ryteckého nástroja.“ Egyptskí mágovia sú v Tóre nazývaní chartumim, čo môže

A navyše, prečo bolo potrebné vytvoriť nový výraz pre slobodu? Ak už hebrejčina mala dve slová, prečo potrebovala tretie? A prečo práve z koreňa znamenajúceho „vyryť“? Aby sme našli odpoveď, musíme sa ponoriť do konceptuálnej archeológie. Chofeš/chofši je stav, v ktorom sa človek ocitne po oslobodení z otroctva. Znamená to, že si môže robiť, čo chce. Už nie je nikto, kto by mu rozkazoval. Toto slovo súvisí s chafec („túžba“) a chapess („hľadať“). Chofeš je sloboda nasledovať svoje túžby. Filozofi ju nazývajú negatívna sloboda – čiže absencia donútenia.

Chofeš je dobrý pre individuálnu slobodu. Ale nestačí na kolektívnu slobodu. Spoločnosť, v ktorej si každý môže robiť, čo sa mu zachce, by nebola slobodnou spoločnosťou. Prinajlepšom by sa podobala na to, čo sme videli v lete 2011 na uliciach Londýna a Manchestru, kde ľudia rozbíjali výklady, rabovali obchody a napádali cudzincov.

S väčšou pravdepodobnosťou by to však vyzeralo ako dnešné zlyhávajúce štáty – spoločnosti bez právneho poriadku, bez efektívnej vlády, čestnej polície alebo nezávislých súdov. Bolo by to presne to, čo Thomas Hobbes nazval „vojnou každého proti každému“, kde by život bol “krutý, surový a krátky”. Niečo podobné opisuje posledný verš Knihy sudcov: “V tých dňoch nebolo v Izraeli kráľa; každý robil, čo pokladal za správne vo svojich očiach.”

znamen a ť „rytci hieroglyfov.“ Ako teda došlo k tomu, že slovo, ktoré znamená “vyryté”, sa začalo používať v zmysle “slobody”?

Slobodná spoločnosť potrebuje zákon. Ale zákon je obmedzením slobody. Zákon mi zakazuje robiť veci, ktoré by som možno chcel urobiť. Ako teda môžeme zosúladiť zákon a slobodu? To je jadro judaizmu – náboženstva, ktoré je zároveň o zákone aj slobode.

Aby na to odpovedali, naši mudrci prišli s úžasným prelomom v myslení. Pozrime sa na dva spôsoby písania v staroveku: 1.Písanie atramentom na pergamen; 2.Vyrezávanie slov do kameňa. Tieto dva spôsoby sa od seba výrazne líšia. Atrament a pergamen sú dve odlišné látky. Atrament sa nachádza navonok, je naniesený zvonka a nestáva sa súčasťou pergamenu. Preto sa dá zmyť a odstrániť. Rytie do kameňa však nevyužíva žiadnu novú látku. Slová sú vytesané priamo do kameňa. Stávajú sa jeho súčasťou a nemožno ich jednoducho vymazať.

Teraz si predstavme tieto dva spôsoby písania ako metafory pre zákon. Existujú zákony, ktoré sú človeku uložené zvonka. Ľudia ich dodržiavajú zo strachu pred trestom. Ale ak vedia, že ich nikto nevidí, pravidlá môžu porušiť, pretože zákon nezmenil ich túžby. To je zákon uložený zvonka – podobný atramentu na pergamene. Takýto zákon je obmedzením slobody.

Ale existuje aj iný typ spoločnosti. Spoločnosť, v ktorej ľudia dodržiavajú zákon nie preto, že sa boja trestu, ale preto, že zákon poznajú, študovali ho, pochopili ho a stali sa jeho súčasťou.

V takejto spoločnosti netreba políciu, pretože zákon nie je založený na vonkajšom donútení, ale na vnútornom pochopení. Zákon je ako písmo vyryté do kameňa.

Predstavte si takúto spoločnosť, môžete sa voľne prechádzať po uliciach bez strachu. Nepotrebujete vysoké múry ani poplašné systémy, aby bol váš domov bezpečný. Môžete nechať auto otvorené a očakávať, že ho tam po návrate nájdete.Ľudia dodržiavajú zákon, pretože im záleží na spoločnom dobre. To je slobodná spoločnosť.

Teraz si predstavte opačný typ spoločnosti, kde je potrebná silná prítomnosť polície, neustály dohľad, bezpečnostné opatrenia a hliadky v susedstvách. A aj tak sa ľudia boja vyjsť v noci sami na ulicu.Ľudia si myslia, že sú slobodní, pretože ich naučili, že morálka je relatívna a že môžu robiť, čo chcú, pokiaľ neubližujú druhým.Ale nikto, kto takúto spoločnosť zažil, by ju nenazval slobodnou. Jednotlivci v nej môžu byť slobodní, ale celá spoločnosť žije v neustálom strachu. Je to spoločnosť s malou dôverou a veľkým strachom.

Revolučná myšlienka rabínskeho judaizmu A tak sa zrodil brilantný nový koncept rabínskeho judaizmu: Cherut – sloboda, ktorá vzniká v spoločnosti, kde sa ľudia nielen učia zákon, ale ho študujú do takej miery, že sa stane ich súčasťou – tak ako boli prikázania kedysi vyryté do kameňa.Preto naši mudrci povedali: “Nečítajte charut (vyryté), ale cherut (sloboda), lebo jediný skutočne slobodný človek je ten, kto sa venuje štúdiu Tóry.” V takej spoločnosti dodržiavate zákon, pretože chcete, pretože ste ho študovali a pochopili, prečo existuje. V takejto spoločnosti nie je konflikt medzi zákonom a slobodou.

Odkiaľ mali mudrci túto myšlienku-

?Verím, že vychádzala z ich hlbokého pochopenia proroka Jeremiáša, keď hovoril o obnovení zmluvy po návrate Židov z babylonského vyhnanstva: “Nebude to ako zmluva, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich vyviedol z Egypta…

Toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po týchto dňoch – hovorí Hospodin – Svoj zákon vložím do ich myslí a napíšem ho na ich srdcia…”(Jeremiáš 31:31-33)

O mnoho storočí neskôr Josephus napísal, že sa to naozaj stalo: “Ak sa niekto z nášho národa opýta na naše zákony, dokáže ich zopakovať rovnako rýchlo ako svoje meno. Vďaka našej dôkladnej výchove v zákonoch už od detstva sú v nás takpovediac vyryté do duše.”

Sloboda sa rodí v škole a v dome štúdia. Dodnes mnohí nechápu túto revolučnú myšlienku. Myslia si, že slobodnú spoločnosť možno vytvoriť iba demokratickými voľbami a politickými štruktúrami. Ale ako povedal Alexis de Tocqueville, demokracia sa môže stať len „tyraniou väčšiny“. Pravá sloboda sa rodí v škole a v dome štúdia.

To je sloboda, ktorú dodnes pestuje židovský národ, ktorý viac ako ktorýkoľvek iný národ zasvätil svoj čas štúdiu, pochopeniu a vnútornej asimilácii zákona. Čo je židovský národ? Národ „ústavných právnikov“.

Prečo? Pretože iba keď je zákon vyrytý na našej duši, môžeme dosiahnuť kolektívnu slobodu bez toho, aby sme obetovali slobodu jednotlivca.To je cherut – veľký príspevok judaizmu k myšlienke a praxi slobody.