Pirkej Avot 1:7

Úvod

Mišna sedem obsahuje učenie Nitaja, ktorý pochádzal z Arbelu, obce v dolnej Galilei.

Nitaj Arbelite hovorieval: Drž si odstup od zlého blížneho, nepripájaj sa k bezbožným a neopúšťaj vieru v [boží] trest.

V predchádzajúcej mišne Jošua ben Perahiach učil, že človek by mal posudzovať každého človeka dobromyseľne v jeho prospech. Nittaj Arbelite túto radu vyvažuje dodatkom, že medzi rôznymi ľuďmi predsa len môžu existovať objektívne rozdiely. Skutočnosť, že by sme mali každého posudzovať priaznivo, neznamená, že by sme sa nemali držať ďalej od zlých. Rabíni v mnohých prameňoch učia, že na toho, kto sa stýka so zlými ľuďmi, i keď sám nie je zlý, sa nalepia niektoré z ich spôsobov.

Okrem toho tu ide o veľký trest, ktorý nemá obdobu. Pretože ak niekto spácha ťažký hriech, je to jeden hriech. Takýto človek však má ako odmenu za spolčenie sa so zlým človekom, podiel na všetkých hriechoch, ktorých sa tento dopustil. Vlastne sa dopúšťa mnohých veľkých a ťažkých hriechov napriek tomu, že nič neurobil a nemal z toho žiaden prospech.

Tvorenie spravodlivej a morálnej spoločnosti znamená, že každý človek si musí dávať pozor na to, s kým sa stýka.

Tretí výrok Nittaja Arbelitu, aj keď zdanlivo nesúvisiaci, je spojený s predchádzajúcimi výrokmi. Ak niekto vidí veľa zlých ľudí, nemal by opustiť svoju vieru v potrestanie týchto ľudí B-hom jedného dňa či už na tomto svete alebo vo svete, ktorý príde. Opustenie viery ako odveta môže viesť k tomu, že prinajmenej v Božích očiach človek stratí vieru v akýkoľvek objektívny rozdiel medzi dobrom a zlom. Inými slovami, viera v B-ha, ktorému záleží na činoch ľudí a zohľadňuje ich, je základným princípom spravodlivej spoločnosti, najmä takej spravodlivej spoločnosti, ktorá nemôže vždy presadzovať svoje ideály.

Nehovorte si: „Pridám sa k zlému teraz, keď prosperuje a má úspech, a keď sa jeho dobrá situácia zmení, odpútam sa od neho!“ Nedokážete to. Pretože nemôžete vedieť, čo prinesie dnešok. Jeho nešťastie môže prísť zrazu a zasiahne vás spolu s ním... je veľkým hriechom lichotiť bezbožným na tomto svete... jeho nešťastie príde náhle a nedokážete sa zachrániť.

Iný výklad tohto posledného riadku je, že človek by sa bez ohľadu na veľkosť svojho bohatstva v ňom nemal cítiť úplne bezpečne, pretože ak nebude konať spravodlivým spôsobom, nakoniec príde boží trest. Platí to aj opačne. Ten, kto je chudobný a prebíja sa životom, ale koná spravodlivo, by nemal prestať dúfať v lepšie dni, pretože rovnako, ako je prisľúbený boží trest, je prisľúbená aj božia odmena.