Poslať chudobu do minulosti

Prečítajte si tieto príbehy. Skrýva sa za nimi mimoriadny pohľad na povahu židovskej etiky:

Prvý príbeh: Rabín Abba zvykol zaviazať peniaze do šatky, prehodiť si ju na chrbát a dávať tieto peniaze chudobným. (Ketubot 67b)

Druhý príbeh: Mar Ukba mal v susedstve chudobného muža, ktorému zvykol zasunúť do jamky pod pántom dverí každý deň štyri mince. Raz si chudák pomyslel: „Pôjdem sa pozrieť, kto mi robí takú láskavosť.“ V ten deň zostal Mar Ukba dlho v študovni a jeho manželka sa s ním vracala domov. Len čo chudák videl, ako posúvajú dvere [aby nechali mince], vybehol za nimi, ale oni utiekli a skryli sa. Prečo to urobili? Pretože sa učí: Radšej sa treba vrhnúť do rozpálenej pece než verejne zahanbiť svojho blížneho. (Ketubot 67b)

Tretí príbeh: Keď rabín Jonáš videl muža z dobrej rodiny, ktorý prišiel o peniaze a hanbil sa prijať milodar, šiel mu povedať: „Počul som, že v meste za morom sa vám pritrafilo dedičstvo. Tu mám takúto vec určitej hodnoty. Predajte ju a výnos použite. Keď sa vám bude dariť lepšie, vyplatíte ma.“ Akonáhle si muž vec vzal, rabín Jonáš povedal: „Je to vaše, nechajte si to ako dar.“ (Vayikra Rabbah 34

Všetky tieto príbehy sú hlboko spojené s micvou cedaka, ktorej zdroj je v parše tohto týždňa:

Ak je niektorý z tvojich súkmeňovcov chudobný v niektorom z miest krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj B-h, nemaj voči nemu zatvrdilé srdce a nebuď voči nemu lakomý. Radšej buď štedrý a požičaj mu bez obmedzení, čo potrebuje (Deut. 15:7-8).

Dávaj im štedro a rob to bez nevraživosti v srdci; preto ťa Hospodin, tvoj B-h, požehná v každej práci a vo všetkom, na čo priložíš ruku. V krajine budú vždy chudobní. Preto ti prikazujem, aby si bol otvorený voči svojim súkmeňovcom, ktorí sú chudobní a núdzni v tvojej krajine (Deut. 15:10-11).

To, čo tu máme, je jedinečný a stále pozoruhodný program na odstránenie chudoby.

Prvou mimoriadnou skutočnosťou o zákonoch cedaka, ako sú vyjadrené v ústnej tradícii, je samotný pojem. Cedaka neznamená „charita“. Vidíme to okamžite vo forme zákona, ktorý je nepredstaviteľný v akomkoľvek inom morálnom systéme:

Niekoho, kto si neželá dať cedaku alebo chce dať menej, ako je vhodné, môže k tomu prinútiť židovský súd (Maimonides, Zákony darov pre chudobných, 7:10)

Charita je vždy dobrovoľná. Cedaka je povinná. Cedaka teda neznamená dobročinnosť. Najbližším výrazom v slovenčine je sociálna spravodlivosť.

Druhý aspekt je princíp zrejmý v troch vyššie uvedených príbehoch. Chudoba v judaizme nie je chápaná len z materiálneho hľadiska: chudobným chýbajú prostriedky na živobytie. Je ponímaná aj v psychologickom zmysle. Chudoba ponižuje. Oberá ľudí o dôstojnosť. Robí ich závislými od iných, čím ich zbavuje nezávislosti, ktorú Tóra považuje za nevyhnutnú pre sebaúctu.

Tento hlboký psychologický pohľad je výstižne vyjadrený v treťom odseku modlitby po jedle:

Prosíme, Hospodine, B-že náš, , nedaj, aby sme boli závislí od darov alebo pôžičiek iných ľudí, ale iba od Tvojich plných, otvorených, svätých a štedrých rúk, aby sme na veky vekov netrpeli hanbou ani ponížením.

V dôsledku toho sa židovský zákon zameriava nielen na to, koľko musíme dať, ale aj na spôsob, akým to robíme. V ideálnom prípade by darca nemal vedieť, komu dáva (prvý príbeh) a ani príjemca od koho dostáva (druhý príbeh). Tretí príbeh je príkladom iného princípu: Ak chudobný človek nechce prijať cedaku, mali by sme uplatniť určitú formu [neškodného] zavádzania a darovať mu to pod zásterkou pôžičky (Zákony darov pre chudobných, 7:9)

Maimonides zhrnul všeobecný princíp takto: Ten, kto prejavuje dobročinnosť voči chudobnému neochotne a s odvráteným zrakom, stráca všetky zásluhy svojho konania, hoci by mu dával aj tisíc zlatých. Dávať má ochotne a s radosťou a má s ním v ťažkej situácii súcitiť (Zákony darov pre chudobných, 10:4).

Toto je logika dvoch zákonov, ktoré sú inak nevysvetliteľné. Prvým je:

Aj chudobný človek, ktorý je odkázaný na cedaku, je povinný cedaku dávať (Zákony darov pre chudobných, 7:5)

Zákon sa zdá byť absurdný. Prečo by sme mali dávať peniaze chudobným, aby oni mohli dávať chudobným? Dáva to zmysel iba za predpokladu, že dávanie je nevyhnutné pre ľudskú dôstojnosť a cedaka je povinnosťou zabezpečiť, aby každý mal túto dôstojnosť.

Druhým je toto slávne Maimonidovo rozhodnutie: Najvyšším stupňom dobročinnosti, ktorý nič nepresahuje, je, keď človek pomáha chudobnému Židovi tým, že mu poskytne dar alebo pôžičku alebo ho spraví obchodným partnerom alebo mu pomôže nájsť si zamestnanie – jedným slovom vytvorí situáciu, keď môže ďalej odovzdávať prijatú pomoc (Zákony darov pre chudobných, 10:7).

Dať niekomu prácu alebo urobiť z neho svojho partnera by sa normálne vôbec nepovažovalo za dobročinnosť. Nič vás to nestojí. Ilustruje to však, že cedaka neznamená dobročinnosť. Znamená to, dať ľuďom prostriedky na dôstojný život a v rámci židovského hodnotového systému je akákoľvek forma zamestnania dôstojnejšia ako závislosť.

V tomto Maimonidesovom rozhodnutí z 12. storočia máme princíp, ktorý v našej dobe znovu objavil Muhammad Yunus a za ktorý dostal Nobelovu cenu: myšlienka mikropôžičiek umožňujúcich chudobným ľuďom začať podnikanie v malom. Je to veľmi silná myšlienka.

Na rozdiel od mnohých iných náboženských systémov judaizmus odmietal romantizovať chudobu alebo umŕtvovať jej bolesť. Viera nie je to, čo Karl Marx nazval „ópiom pre ľudí“. Rabíni odmietli vnímať chudobu ako požehnaný stav, ako s vďakou prijímané utrpenie, s ktorým sa narodíte. Namiesto toho to rabíni nazvali „akýmsi druhom smrti“ a „horším ako päťdesiat morových rán“. Vraveli: „Nič sa neznáša ťažšie ako chudoba, pretože ten, koho gniavi bieda, je ako ten, na koho sa lepia všetky ťažkosti sveta a na koho padli všetky kliatby Deuteronómia. Ak by sa všetky ostatné problémy dali na jednu misku váh a chudoba na druhú, chudoba by ich všetky prevážila.“

Chudoba nie je vznešený stav. Nemôžete dosiahnuť duchovné výšiny, ak nemáte čo do úst, nemáte strechu nad hlavou, ak nemáte prístup k lekárskej starostlivosti alebo ak vás sužujú finančné starosti. Nepoznám žiaden rozumnejší prístup k chudobe, blahobytu a sociálnej spravodlivosti než ten v judaizme. V svojej dobe neprekonaný a dodnes štandardom slušnej spoločnosti.