Zrodenie najstaršej nenávisti na svete

„Choďte a zisťte, čo chcel urobiť Laban Aramejský nášmu otcovi Jakobovi. Faraón vydal svoje nariadenie len o mužoch, zatiaľ čo Laban sa snažil všetko zničiť.“

Tento úryvok z Hagady o Pesachu – evidentne vychádzajúci z parše na tento týždeň – je mimoriadne ťažký na pochopenie.

Po prvé, je to komentár k slovnému spojeniu v Deuteronómiu, Arami oved avi. Ako zdôrazňuje drvivá väčšina komentátorov, význam tohto slovného spojenia je „môj otec bol potulný Aramejec“, čo je odkaz buď na Jakoba, ktorý utiekol do Aramu [Aram znamená Sýria, odkaz na Cháran, kde žil Laban], alebo na Abraháma, ktorý opustil Aram v reakcii na B-žiu výzvu odísť do krajiny Kanaán. Neznamená to „Aramejec [Laban] sa pokúsil zničiť môjho otca.“ Niektorí komentátori to takto chápu, ale takmer určite to robia len kvôli tejto časti z Hagady.

Po druhé, nikde v parše nenájdeme, že by sa Laban pokúsil zničiť Jakoba. Oklamal ho, snažil sa ho zneužiť a pri úteku ho prenasledoval. Keď takmer dobehol Jakoba, v noci sa mu vo sne zjavil B-h a povedal: „Dávaj si pozor, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky! ‚ (Gen. 31:24). Keď sa Laban sťažuje na skutočnosť, že Jakob sa pokúšal utiecť, Jakob odpovedá: „Takto som slúžil v tvojom dome dvadsať rokov; štrnásť za obe dcéry a šesť za svoje stáda, ale desaťkrát si mi zmenil odmenu!“ (Gen. 31:41) Svedčí to o tom , že Laban sa k Jakobovi správal pohoršujúco, správal sa k nemu ako k neplatenému robotníkovi, takmer ako otrokovi, ale meznamená to, že by sa ho snažil „zničiť“ – zabiť ho tak, ako sa faraón snažil zabiť všetky izraelitské deti mužského pohlavia.

Po tretie, Hagada a priebeh pesachového sederu podľa jej textu sú o tom, ako Egypťania zotročovali a realizovali pomalú genocídu Izraelitov a ako ich B-h zachránil pred otroctvom a smrťou. Prečo zľahčujeme tento celý príbeh tým, že hovoríme - faraónovo nariadenie nebolo také zlé, ale Laban konal horšie. Ako tomu máme rozumieť?

Možno je odpoveďou toto: Labanovo správanie je paradigmou antisemitov v priebehu vekov. Hagada nehovorí ani tak o tom, čo urobil Laban, ale o tom, čo spôsobilo jeho správanie v nasledujúcich storočiach.

Laban začína tak, že sa javí ako priateľ. Ponúka Jakobovi útočisko, keď uteká pred Ezauom, ktorý prisahal, že ho zabije. Ukazuje sa však, že jeho správanie nie je až tak veľkorysé ale skôr sebecké a vypočítavé. Jakob odpracuje za Ráchel pre neho sedem rokov. Potom počas svadobnej noci Laban vymení Ráchel za Leu, takže aby sa Jakob oženil s Ráchel, musí odpracovať ďalších sedem rokov. Keď sa Rachel narodí Jozef, Jakob sa pokúsi odísť. Laban protestuje. Jakob odpracuje ďalších šesť rokov a potom si uvedomí neudržateľnosť situácie. Labanovi synovia ho obviňujú, že sa obohatil na jeho úkor. Jakob cíti, že samotný Laban začína byť nepriateľský. Jakob si uvedomuje, že nemôže urobiť alebo povedať nič, čo by Labana presvedčilo nechať ho odísť. Nezostáva mu nič iné len ujsť. Laban ho potom prenasleduje. Nebyť B-žieho varovania večer predtým, ako ho dobehne, bezpochyby by prinútil Jakoba vrátiť sa a dožiť zvyšok svojho života ako jeho neplatený nádenník. Ako na druhý deň hovorí Jakobovi: „ Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, a čriedy sú moje čriedy, áno, i všetko, čo vidíš, je moje...“ (Gen 31:43) Ukazuje sa, že si vôbec nemyslel, že všetko, čo údajne dal Jakobovi, aj skutočne odovzdal.

Laban zaobchádza s Jakobom ako so svojím majetkom, so svojím otrokom a neosobou. V jeho očiach Jakob nemá žiadne práva, žiadnu nezávislú existenciu. Dal Jakobovi svoje dcéry za ženy, súhlasil, že zvieratá, ktoré Jakub dostane, mu budú patriť ako jeho mzda, no stále trvá na tom, že všetko patrí jemu.

Jeho hnev vyvoláva to, že Jakob si zachováva svoju dôstojnosť a nezávislosť. Zoči-voči nemožnej existencii ako otrok svojho svokra si ale Jakob vždy nájde spôsob, ako pokračovať. Áno, bol nútený pracovať bezplatne, ale využíva svoje mimoriadne znalosti o chove zvierat na navrhnutie dohody, ktorá mu umožní vybudovať si vlastné stáda a tak uživiť teraz už rozrastenú rodinu . Jakob odmieta porážku. Obkľúčený zo všetkých strán nájde cestu von. To je Jakobova veľkosť. Jeho metódy nie sú tie, ktoré by si zvolil za iných okolností. Musí prekabátiť mimoriadne prefíkaného protivníka. V zdanlivo nemožnej situácii si Jakob zachováva svoju dôstojnosť, nezávislosť a slobodu. Jakob nie je otrokom nikoho.

Laban je v podstate prvý antisemita. Vek za vekom Židia hľadali útočisko pred takými ako Ezau, ktorí sa ich snažili zabiť. Národy, ktoré im poskytli útočisko, sa spočiatku javili byť dobrodincami. Žiadali však svoju cenu. V Židoch videli ľudí, z ktorých zbohatnú.

Kamkoľvek Židia prišli, priniesli svojim hostiteľom prosperitu. A predsa odmietali byť len hnuteľným majetkom. Odmietali byť vlastnení. Mali svoju vlastnú identitu a spôsob života; trvali na základnom ľudskom práve byť slobodný. Hostiteľská spoločnosť sa potom nakoniec obrátila proti nim. Tvrdili, že Židia ich vykorisťujú namiesto toho, že v skutočnosti oni vykorisťovali Židov. A keď sa Židom darilo, obviňovali ich z krádeže: „A čriedy sú moje čriedy, áno, i všetko, čo vidíš, je moje!“ Zabudli, že Židia výrazne prispeli k národnému blahobytu.

Skutočnosť, že Židia si uchránili určitú sebaúctu, určitú nezávislosť, že aj oni prosperovali, v nich vyvolávala nielen zá

Vtedy bolo nebezpečným byť Židom. Laban bol prvý, u koho sa prejavil tento syndróm, ale nie je posledným. Zopakovalo sa to Egypte po smrti Jozefa. Došlo k tomu za Grékov a Rimanov, v stredoveku v kresťanských a moslimských ríšach, u európskych národov devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia a po ruskej revolúcii.

Amy Chua vo svojej fascinujúcej knihe Svet v plameňoch tvrdí, že hostiteľská spoločnosť upriamuje etnickú nenávisť vždy voči akejkoľvek nápadne úspešnej menšine. Musia byť splnené všetky tri podmienky.

1. Nenávidená skupina musí byť menšina, inak sa ľudia budú báť na ňu zaútočiť.

2. Musí byť úspešná, inak jej ľudia nebudú závidieť, ale iba ňou pohŕdať.

3. Musí byť nápadná, inak si ju ľudia nevšimnú.

Židia mali tendenciu spĺňať všetky tri podmienky. Preto boli nenávidení. A začalo to Jakobom počas jeho pobytu u Labana. Bol menšinou v porovnaní s početnejšou Labanovou rodinou. Bol úspešný a bolo to nápadné: bolo to zrejmé pri pohľade na jeho čriedy.

To, čo mudrci hovoria v Hagade, je teraz zrejmé. Faraón bol jednorázový nepriateľ Židov, ale Laban existuje v tej či onej podobe v každej dobe. Syndróm existuje dodnes. Ako poznamenáva Amy Chua, Izrael je v kontexte Blízkeho východu nápadne úspešnou menšinou. Je to malá krajina, menšina; je očividne úspešná. V maličkej krajine s malým množstvom prírodných zdrojov akosi zatienila svojich susedov. Výsledkom je závisť, ktorá prerastá do hnevu a nenávisti. Kde sa to začalo? S Labanom.

Keď sa to povie takto, začneme vidieť Jakoba v novom svetle. Jakob predstavuje všade menšiny a malé národy. Jakob sa odmieta definovať ako otrok, ako majetok niekoho iného. Zachováva si vnútornú dôstojnosť a slobodu. Prispieva k prosperite iných ľudí, ale porazí každý pokus o využívanie. Jakob je hlas, ktorý hovorí: Aj ja som človek. Aj ja mám práva. Aj ja som slobodný.

Ak je Laban večná paradigma nenávisti k nápadne úspešným menšinám, potom je Jakob večná paradigma ľudskej schopnosti prežiť nenávisť druhých. Týmto zvláštnym spôsobom sa Jakob stáva hlasom nádeje v rozhovore ľudstva, živým dôkazom, že nenávisť nikdy nezíska konečne víťazstvo; sloboda áno.