Hľadanie mieru
Parša Naso sa na prvý pohľad javí ako nesúrodá zbierka úplne nesúvisiacich vecí. Najprv je tu správa o levitských rodinách Geršon a Merari a ich úlohách pri nosení časti svätostánku počas putovania Izraelitov. Potom, po dvoch krátkych zákonoch o odstránení nečistých ľudí z tábora a o uvedení do pôvodného stavu, prichádza podivná tvrdá skúška Sotah, ženy podozrievanej manželom z cudzoložstva.
Ďalej prichádza zákon nazirejca, osoby, ktorá dobrovoľne (a zvyčajne na určitý čas) prijala na seba zvláštne obmedzenia svätosti, medzi ktoré patrí zrieknutie sa vína a hroznových produktov, strihania vlasov a poškvrnenia kontaktom s mŕtvym telom.
Nasleduje, opäť zdanlivo bez súvislosti, jedna z najstarších stále používaných modlitieb na svete: kňazské požehnania. Potom s nevysvetliteľným opakovaním prichádza správa o daroch, ktoré priniesli kniežatá každého kmeňa pri posviacke svätostánku, séria dlhých najmenej dvanásťkrát sa opakujúcich odsekov, pretože každé knieža prinieslo rovnakú obetu.
Prečo venuje Tóra toľko času opisu udalosti, ktorá by sa dala povedať oveľa stručnejšie vymenovaním kniežat a potom jednoducho všeobecným vyhlásením, že každý priniesol strieborný tanier, striebornú misku a tak ďalej? Otázka, ktorá však zatieňuje všetky ostatné, znie: aká je logika tohto zjavne nesúvislého sledu?
Odpoveď spočíva v poslednom slove kňazského požehnania: šalom, mier. Španielsky židovský komentátor rabín Isaac Arama z 15. storočia v dlhej analýze vysvetľuje, že šalom neznamená len absenciu vojny alebo sporu. Znamená úplnosť, dokonalosť, harmonické fungovanie zložitého systému, integrovanú rozmanitosť, stav, v ktorom je všetko na svojom mieste a všetko je v súlade s fyzickými a etickými zákonmi, ktorými sa riadi vesmír.
Podobne Isaac Abarbanel píše: „Preto sa B-h nazýva mierom, pretože je to On, kto spája svet a usporiadúva všetky veci podľa ich osobitného charakteru a postavenia. Lebo keď budú veci vo svojom správnom poriadku, zavládne mier.“ (Abarbanel, Avot 1:12)
Toto je chápanie mieru, ktoré silne závisí od predstavy Knihy stvorenia 1, v ktorej B-h prebúdza z tohu va-vohu, chaosu, poriadok a vytvára svet, v ktorom má každý predmet a forma života svoje miesto. Mier existuje tam, kde je každý prvok v systéme hodnotený ako životne dôležitá súčasť systému ako celku a kde medzi nimi nie sú žiadne nezhody. Rôzne časti parše Naso sú o nastolení mieru v tomto zmysle.
Najzrejmejším prípadom je Sotah, žena, ktorú manžel upodozrieva z cudzoložstva. To, čo mudrcov najviac zasiahlo na rituáli Sotah, je skutočnosť, že zahŕňal vymazanie mena B-ha, čo je za iných okolností prísne zakázané. Slúžiaci kňaz predniesol kliatbu vrátane B-žieho mena, napísal ju na pergamenový zvitok a potom napísaný text rozpustil v špeciálne pripravenej vode. Mudrci z toho usúdili, že B-h bol ochotný vzdať sa svojej vlastnej cti a dovoliť, aby bolo jeho meno vymazané, „aby sa uzavrel mier medzi manželom a manželkou“ tým, že očistil nevinnú ženu od podozrenia. Hoci túto tvrdú skúšku nakoniec zrušil rabín Yochanan ben Zakkai po zničení druhého chrámu, zákon slúžil ako pripomienka toho, aký dôležitý je domáci mier v židovskom rebríčku hodnôt.
Verš týkajúci sa levitských rodín Gershon a Merari signalizuje, že im bola pridelená čestná úloha pri preprave predmetov svätostánku počas putovania národa púšťou. Na rozdiel od rodiny Kehat boli očividne spokojní s touto poctou podrobne opísanou na konci minulotýždňovej parše, v ktorej jeden z nich, Korach, nakoniec podnietil vzburu proti
Mojžišovi a Áronovi.
Podobne aj dlhý výpočet obetí kniežat dvanástich kmeňov je dramatický spôsob naznačenia, že každý z nich bol považovaný za dostatočne dôležitého na to, aby si zaslúžil svoj vlastný verš v Tóre. Ľudia budú robiť deštruktívne veci, ak sa cítia opovrhovaní a nedostanú primeranú úlohu a uznanie. Dôkazom toho je opäť prípad Koracha a jeho spojencov.
Tým, že Tóra dáva levitským rodinám a kniežatám kmeňov ich diel pocty a pozornosti, hovorí nám, aké dôležité je zachovať harmóniu národa poctením každého.
Prípad nazirejca je z niektorých pohľadov najzaujímavejší. V judaizme existuje vnútorný konflikt medzi silným dôrazom na rovnakú dôstojnosť každého v očiach B-ha a existenciou náboženskej elity všeobecne v podobe kmeňa Levi a konkrétne v podobe kohanim, kňazov. Zdá sa, že zákon nazirejcov bol spôsobom, ako nekohánim sprístupniť možnosť osobitnej svätosti blízkej, hoci nie presne identickek, s posvätnosťou samotných kohanim. Aj toto je spôsob ako sa vyhnúť škodlivej zatrpknutosti, ktorá môže nastať, keď ľudia zistia, že ich pôvod ich vylučuje z určitého postavenia v rámci komunity.
Ak je táto analýza správna, potom zákony a príbeh v tejto parši spája jediná téma: téma vynakladania osobitného úsilia na zachovanie alebo obnovenie mieru medzi ľuďmi.
Mier sa dá ľahko zničiť, ale ťažko sa opravuje. Veľká časť zvyšku knihy Bamidbar je súbor obmien témy vnútorných nezhôd a sporov. Také sú celé židovské dejiny. Naso nám hovorí, že musíme urobiť niečo navyše, aby sme nastolili mier medzi manželmi, medzi vodcami komunity a medzi ľuďmi, ktorí túžia po vyššom než zvyčajnom stave svätosti.
Nie náhodou kňazské požehnania uvedené v Naso končia – ako veľká väčšina židovských modlitieb – modlitbou za mier. Mier, povedali rabíni, je jedným z mien samotného B-ha a Maimonides píše, že celá Tóra bola daná „na dosiahnutie mieru vo svete“ (Zákony Chanuky 4:14). Naso je rad praktických poučení o tom, ako v rámci možností zabezpečiť, že každý sa cíti uznávaný a rešpektovaný a že podozrenie sa utlmilo a rozptýlilo.
Musíme pracovať pre mier a zároveň sa zaň modliť.