Nie som bez domova

Bezdomovectvo je jedným z najsmutnejších spoločenských javov. Nech je človek akokoľvek biedny, domov mu vždy poskytuje potrebný pocit bezpečia a spolupatričnosti. Potreba domova je totiž taká veľká, že Talmud hovorí: „Ten, kto nemá domov, nie je človekom.“ Fyzicky možno človek dokáže prežiť aj bez domova, no z citového hľadiska je domov tou najzákladnejšou ľudskou potrebou.

Netreba dodávať, že bezdomovectvo nesúvisí s tým, kde sa práve nachádzate. Môžete byť v práci, na návšteve u priateľov, zaseknutí v premávke alebo na dovolenke tisíce kilometrov od domova – nezáleží na tom, kde ste, ale na vedomí, že existuje malý kútik sveta, ktorý môžete nazvať svojím vlastným, a ktorý vám dáva ten istý pokoj mysle, aký poskytuje domov. (Moja matka často opakuje príslovie: „Domov je miesto, ktoré ťa musí prijať aj vtedy, keď ťa nikto iný neprijme...“) Miesto, kde môžete zložiť svoju obranu a správať sa tak, ako chcete.

Práve to, vysvetľuje Rebe, je na micve sukky také výnimočné. Zvyčajne sme s určitou micvou (a prostredníctvom nej s Tým, kto nám ju prikázal) spojení len dovtedy, kým sme skutočne zapojení do jej plnenia. Sukka je však výnimkou. Sedem dní máme prikázané bývať v sukke; sedem dní sa posvätný príbytok sukky stáva naším domovom. A ako už bolo vysvetlené, náš vzťah k domovu sa neobmedzuje len na čas, ktorý v ňom strávime. Je to stále prítomné spojenie.

Sedem dní sme dôverne spätí s micvou bez ohľadu na to, kde sa nachádzame alebo čo práve robíme. A nie je to spojenie okrajové – rovnako ako náš vzťah k domovu nikdy nie je okrajový, je to základom našej identity.

Možno môžeme posolstvo sukky posunúť ešte o krok ďalej.

Roš Hašana a Jom Kipur máme práve za sebou. Témou týchto sviatkov ako aj prípravného mesiaca elul, ktorý im predchádza, je tešuva – zvyčajne prekladaná ako „pokánie“, no jej doslovný význam je „návrat“. Po roku blúdenia a potĺkania sa vraciame. Do náručia nášho Otca, do nášho najpravejšieho domova, na miesto, kam sme vždy patrili.

Len jedno som žiadal od B-ha, len o to sa snažím, aby som smel bývať v jeho dome po všetky dni svojho života, hľadieť na B-hovu ľúbeznosť... – kráľ Dávid, Žalm 27:4

Teraz nás však už čaká ďalší rok. Znovu budeme nútení opustiť domov na dlhú cestu. Vyhliadka, ktorá desí, myšlienka, ktorá skľučuje toho, kto si práve teraz vychutnáva svoj krátky pobyt doma.

Tu prichádza na rad posolstvo sukky. Len čo sme si ujasnili, kde je náš skutočný domov, nikdy nestrácame svoje puto k nemu, nech sme kdekoľvek.

Nech nás v tomto novom roku čaká čokoľvek, nech nás životná cesta zavedie akokoľvek ďaleko od domova, naše vnútorné GPS bude vždy ukazovať smerom domov. A práve toto vedomie nám dá pokoj a bezpečie.

A nemusíme čakať až na ďalší Roš Hašana, aby sme sa mohli vrátiť. Nájdite si každý deň chvíľu na útek späť domov – či už ide o ranné modlitby v synagóge alebo len o pár sekúnd potrebných na odriekanie požehnania nad jablkom, do ktorého sa chystáte zahryznúť.

Ak je toto upokojujúce posolstvo, ktoré si zo sviatku Sukkot odnášame, niet sa čo čudovať, že je to najradostnejší zo všetkých sviatkov! Je vôbec niečo povznášajúcejšie ako vedomie, že nikdy nie ste bez domova?

Copyright by chabad.com. chabad.org/library/article_cdo/…