Rozbitý etrog

Bol to ťažký rok. Zlé počasie, nebezpečné podmienky na cestách a vysoké clá takmer znemožnili Židom na Ukrajine doviezť na sviatok Sukkot etrogy (citróny). Etrogy – s ktorými sa spolu so zväzkom lulav máva každý Sukkot po prednesení osobitných požehnaní – sa zvyčajne dovážali z ďalekého Talianska či dokonca zo Svätej zeme, no v tom roku sa takmer žiadne nedali zohnať.

V meste Berdičev, domove desiatok tisíc Židov, mali iba jeden jediný etrog. Samozrejme, zverili ho do opatery mestskému rabínovi, preslávenému rabínovi Levimu Jicchakovi. Každý poznal plán. V prvý deň sviatku rabín vstane skoro ráno, ponorí sa do očisťujúcich vôd mikve a potom prednesie požehnanie, pričom bude držať etrog a lulav. Etrog sa potom bude podávať z ruky do ruky, aby si každý Žid mohol splniť biblickú povinnosť vziať do rúk „štyri druhy“.

Každý poznal plán. Rabín mal však pomocníka, prostého muža, ktorý mal dohliadať na priebeh osláv. „Viem, čo sa stane,“ povedal si pomocník v duchu. „Najprv rabín prednesie požehnanie a zamáva lulavom a etrogom. Potom prídu na rad učenci, aby si splnili micvu. Po nich budú nasledovať vážení hospodári. Potom prídu na rad prostí ľudia, ktorí si tiež užijú svoju slávnu chvíľu. A napokon, keď sa slnko bude chystať zapadnúť a deň pomaly zhasínať, ja budem posledný, kto nakoniec povie požehnanie nad lulavom a etrogom. Prečo musím byť vždy úplne posledný?“ „Viem, čo urobím,“ pomyslel si. „Zavčas rána, v prvý deň Sukkotu, keď sa rabín rvyberie ponoriť do mikve, , vezmem lulav a etrog a prednesiem nad nimi požehnanie. Nikto sa to okrem mňa nedozvie.“ A tak, hneď ako vyšlo slnko, vkradol sa do rabínovej izby, chvejúcimi sa rukami uchopil lulav a etrog a chystal sa predniesť predpísané požehnania. No vtedy sa stalo nešťastie. Možno to bolo tým, že mal spotené dlane. Možno tým, že sa nervózne triasol. Nech už bol dôvod akýkoľvek, etrog mu vykĺzol z rúk a spadol na tvrdú drevenú podlahu. K hrôze sluhu sa z etrogu odlomil rovno z jeho vrcholu pitom (drevnatý výrastok) , čím sa plod stal nevhodným. Ach, dal by všetko, čo mal, len aby sa pod ním otvorila zem a pohltila ho. Ako sa postaví pred zroneného rabína? Ako sa postaví pred sklamané mesto? Ako sa postaví pred seba samého? Kým čakal na návrat svojho pána, sa každá minúta zdala pomocníkovi večnosťou,. Keď rabín Levi Jicchak pripravený splniť micvu vošiel do domu, , pomocník nemal na výber. So sklopeným zrakom povedal chvejúcim sa šepotom rabínovi, čo urobil.

„Pane sveta,“ zvolal rabín mohutným hlasom plným lásky a úžasu, „pozri, aké vzácne sú Tvoje deti! Aj tento Tvoj prostý, neučený syn tak dychtí splniť Tvoje prikázanie, že kvôli splneniu Tvojej vôle pri najbližšej príležitosti riskoval stratu svojho zamestnania!“

Copyright by chabad.com. chabad.org/library/article_cdo/…