Myšlienka, ktorá zmenila svet

Je to jeden z najväčších príbehov všetkých čias a Mojžiš ho predvídal tritisíc rokov predtým, ako sa to stalo. Hovorí to v parši tohto týždňa:

Hlaďte, naučil som vás nariadenia a zákony, ako mi prikázal Hospodin, môj B-h, aby ste sa nimi riadili v krajine, do ktorej sa chystáte vstúpiť a ovládnuť ju. Dbajte na to, aby ste ich zachovávali, lebo to bude vaša múdrosť a vedomosti v očiach národov, ktoré budú počuť o všetkých týchto nariadeniach a povedia: „Tento veľký národ je určite múdry a rozumný ľud!“ Lebo ktorý iný národ má také nariadenia a zákony, ako je táto Tóra, ktorú vám dnes predkladám? (Deut. 4:5-8)

Mojžiš veril, že príde čas, keď myšlienka národa založeného na zmluve s B-hom bude inšpirovať ostatné národy svojou víziou spoločnosti založenej nie na hierarchii moci, ale na rovnakej dôstojnosti všetkých v zvrchovanosti a v obraze B-ha, a na vláde práva a súcitu. „Národy“ si budú ceniť múdrosť Tóry a jej „spravodlivé nariadenia a zákony“. Stalo sa tak a najzreteľnejšie to vidíme v politickej kultúre a jazyku Spojených štátov.

Americká politika je dodnes založená na biblickej myšlienke zmluvy. Americkí prezidenti sa takmer vždy odvolávajú na túto myšlienku vo svojich inauguračných príhovoroch jazykom, ktorý za svoju kadenciu a koncepciu vďačí knihe Devarim. Tak napríklad v roku 1985 Ronald Reagan hovoril o Amerike ako o „jedinom ľude pod B-hom, ktorý je oddaný snu o slobode, ktorý vložil do ľudského srdca, a ktorý je teraz povolaný odovzdať tento sen čakajúcemu a nádejnému svetu“.

Toto je vyslovene náboženský jazyk, ktorý nemá obdobu v žiadnej inej demokratickej spoločnosti na svete, a chápe sa ako trvalý midraš Deuteronómia.

Ako sa to stalo? Začalo to vynálezom tlače Johannesom Gutenberginom Mainzinom v roku 1439. Knihy sa stali lacnejšie a dostupnejšie. Šírila sa gramotnosť. Potom, v roku 1517, došlo k reformácii s dôrazom na jednotlivca a nie na cirkev a na sola Scriptura, autoritu „výlučne Písma“.

Nasledoval preklad Biblie do ľudovej reči. Máme tendenciu zabúdať, že hebrejská Biblia je podvratné dielo. Nie je to kniha, ktorá káže podriadenosť. Hovorí o prorokoch, ktorí sa neboja vyzývať

Je ťažké zastaviť šírenie informácií umožnené novými technológiami. Anglické Biblie sa naďalej tlačili a predávali vo veľkom množstve, najmä ženevský preklad z roku 1560, ktorý čítali Shakespeare, Cromwell a John Donne ako aj raní anglickí osadníci Ameriky.

Ženevská biblia obsahovala na okraji komentár. Tieto komentáre boli stručné, ale niekedy výbušné. Platí to najmä o príbehu hebrejských pôrodných babíc Šifra a Puah (Exodus, kapitola 1) – prvý zaznamenaný prípad občianskej neposlušnosti, odmietnutia poslúchnuť nemorálny príkaz. Faraón im prikázal zabiť každého izraelského chlapca, ale neurobili to. V Ženevskej biblii sa k tomu píše: „ich neposlušnosť v tomto bola zákonná“. Keď potom faraón prikáže Egypťanom, aby utopili izraelské deti mužského pohlavia, komentár v Ženevskej biblii hovorí: „Keď tyrani nedokážu zvíťaziť klamstvom, vybuchnú v otvorený hnev.“ Nebolo to nič iné ako ospravedlnenie vzbury proti tyranskému a nespravodlivému kráľovi.

Tyndale a Ženevska biblia viedli k vzniku skupiny mysliteľov známych ako kresťanskí hebraisti, z ktorých najznámejší – nazývaný hlavným rabínom renesančného Anglicka – bol John Selden

(1584-1654). Selden a jeho súčasníci študovali nielen Tanach, ale aj babylonský Talmud, a aplikovali judaistické princípy na politiku svojej doby.

Ich práca bola opísaná v nedávnej vynikajúcej štúdii Hebrejská republika od harvardského politického filozofa Erica Nelsona. Nelson tvrdí, že hebrejská Biblia ovplyvnila európsku a americkú politiku tromi spôsobmi. Po prvé, kresťanskí hebraisti mali tendenciu byť skôr republikánmi ako rojalistami.

Zastávali názor – ktorý v judaizme zastával Abarbanel – že ustanovenie kráľa v Izraeli počas dní Samuela bolo (tolerovaným) hriechom a nie naplnením micvy.

Po druhé, do centra svojej politiky pokráľov, a o Saulovi, ktorý prišiel o trón, pretože neposlúchol B-žie slovo. Nositelia moci mali teda dobrý dôvod pre nedostupnosť Biblie v jazyku, ktorému by ľudia rozumeli. Jej prekladanie do ľudového jazyka bolo v šestnástom storočí zakázané. V 30. rokoch 16. storočia sa objavil veľký preklad Tyndala. Tyndale za to zaplatil životom: v roku 1536 ho zatkli, uznali vinným z kacírstva a uškrtili.

stavili myšlienku, že jednou z úloh vlády je prerozdeľovať bohatstvo od bohatých k chudobným, čo je myšlienka cudzia rímskemu právu.

Po tretie, používali hebrejskú Bibliu – najmä rozdelenie právomocí medzi kráľa a veľkňaza – pre obhajobu princípu náboženskej tolerancie.

V skutočnosti, ako dejiny prichádzajú ku kontrolovanému experimentu so slobodou, to moderný svet ponúka čo najbližšie tejto myšlienke. Zo štyroch revolúcií, ktoré charakterizujú modernosť, dve, anglická (40. roky 16. storočia) a americká (1776), vychádzali z hebrejskej Biblie a dve, francúzska a ruská, boli založené na sekulárnej filozofii Rousseaua a Marxa. Prvé dve viedli k slobode. Druhé dve sa skončili potlačením slobody: vo Francúzsku v období vlády teroru (1793-94), v Rusku v podobe stalinského komunizmu.

John Adams, druhý prezident Spojených štátov, ocenil prínos hebrejskej Biblie k slobode a napísal:

„Budem trvať na tom, že Hebrejci urobili pre scivilizovanie človeka viac ako ktorýkoľvek iný národ. Ak by som bol ateista a veril v slepý večný osud, stále by som mal veriť, že osud určil Židov za zásadný nástroj civilizovania národov.(List Johna Adamsa Françoisovi Adriaanovi van der Kempovi 16. februára 1809)

Iróniou samozrejme je, že v politickom diskurze súčasného štátu Izrael nič také neexistuje. Politika Izraela je sekulárna vo svojom jazyku a myšlienkach. Jeho zakladatelia sa riadili vysokými ideálmi, no za viac vďačili Marxovi, Tolstému či Nietzschemu ako Mojžišovi. Náboženstvo v Izraeli medzitým zostáva sektárske a nie stmelujúce spoločnosť.

Iste, sú aj takí, ktorí si plne uvedomujú význam Sefer Devarim a politiku zmluvy pre súčasný štát. Priekopníkom bol zosnulý profesor Daniel Elazar, ktorý celý život zasvätil rehabilitácii židovskej politickej teórie. V jeho práci dnes pokračujú, okrem iného, vedci z centra Shalem. Význam tejto skutočnosti nemožno dostatočne zdôrazňovať. Kedykoľvek v minulosti Židia stratili svoju náboženskú víziu, alebo keď sa náboženstvo stalo skôr rozdeľujúcou ako zjednocujúcou silou, nakoniec stratili aj svoju suverenitu. Za štyri tisícročia histórie nikdy, v Izraeli ani mimo neho, neprežilo sekulárne židovstvo.

Aká irónia, že politická kultúra Spojených štátov by mala byť viac judaistická ako politická kultúra židovského štátu. Ale Mojžiš varoval, že to tak bude. Mojžiš povedal, že pozorne dodržiavajte zákony Tóry, „lebo toto je vaša múdrosť a vedomosti v očiach národov. Mojžiš vedel, že Nežidia uvidia to, čo Židia niekedy nevidia: múdrosť B-žieho zákona, pokiaľ ide o udržanie slobodnej spoločnosti.