Vezot Habracha a Tóra na Sukot

Názov parše, „V'Zot HaBerachah“, znamená „A toto je požehnanie“ a nachádza sa v Deuteronómiu 33:1.

Tóra na Sukot a Šemini Aceret pochádza z Levitikusu 22-23, Numeri 29 a Deuteronómia 14-16. Tieto čítania podrobne opisujú zákony moadim čiže „určených časov“ v židovskom kalendári na sviatočné oslavovanie nášho spojenia s B-hom; vrátane micvot (prikázaní) bývať v sukke (chatrči pokrytej ratolesťami) a brať do rúk „Štyri druhy“ počas sviatku Sukot; obetí prinášaných vo Svätom Chráme v Jeruzaleme počas Sukotu a povinnosti putovať do Svätého Chrámu, aby sme „videli a boli videní pred tvárou B-ha“ počas troch výročných pútnických sviatkov — Pesach, Šavuot a Sukot.

Na Simchat Tóra („Radosť z Tóry“) každoročný cyklus čítania Tóry končíme a zároveň ho začíname odznova. Najprv čítame paršu Vezot haberacha, ktorá opisuje požehnania, aké Mojžiš pred svojou smrťou udelil každému z dvanástich kmeňov Izraela. Podobne ako Jakob, ktorý o päť generácií skôr požehnal svojich dvanástich synov, Mojžiš prideľuje každému kmeňu jeho osobitnú úlohu v izraelskom spoločenstve a dáva mu silu ju plniť.

Vezot haberacha potom rozpráva, ako Mojžiš vystúpil na horu Nevo, z ktorej vrcholu uzrel Zasľúbenú zem. „Tam v moabskej krajine zomrel Mojžiš, služobník B-ha, podľa B-žieho výroku… a nik nepozná jeho hrob až do dnešného dňa.“ Tóra na záver dosvedčuje, že „v Izraeli už nepovstal prorok ako Mojžiš, ktorého B-h poznal tvárou v tvár… a čo sa týka jeho mocnej ruky a všetkých veľkých a úžasných skutkov, ktoré Mojžiš vykonal pred očami celého Izraela.“

Hneď po ukončení Tóry začíname odznova čítaním prvej kapitoly Genezis (začiatok budúcotýždňového čítania Tóry na šabat), ktorá opisuje stvorenie sveta B-hom za šesť dní a jeho odpočinok siedmeho dňa — ktorý posvätil a požehnal ako deň odpočinku.

Copyright, Chabad.org. Translated with permission