Prečo sme boli stvorení?
jadre židovskej viery je hlboká otázka, ktorá sa však kladie veľmi zriedkavo. Na začiatku Tóry vidíme B-ha, ktorý deň čo deň vytvára vesmír, z chaosu tvorí poriadok, z neživej hmoty život, flóru a faunu v celej ich úžasnej rozmanitosti. B-h vidí v každej fáze, čo urobil, a vyhlasuje to za dobré.
Čo sa teda pokazilo? Ako do obrazu vstúpilo zlo, ktoré spustilo drámu zaznamenávanú v Tóre? Krátka odpoveď je: človek, Homo sapiens, my. Len my z doteraz známych foriem života máme slobodnú vôľu, voľbu a morálnu zodpovednosť. Mačky nediskutujú o etike zabíjania myší. Upírske netopiere sa nestávajú vegetariánmi. Kravy si nerobia starosti z globálneho otepľovania.
Práve táto komplexná schopnosť hovoriť, myslieť a vyberať si medzi alternatívnymi spôsobmi konania je zároveň našou slávou, našim bremenom a našou hanbou. Keď konáme dobro, sme o niečo nižšie ako anjeli. Keď robíme zlo, padáme nižšie ako zvieratá. Prečo teda B-h riskoval a vytvoril jedinú formu života schopnú zničiť samotný poriadok, ktorý vytvoril a vyhlásil za dobrý?
To je otázka, ktorú položila Gemara v Sanhedrine:
Keď Svätý, nech je požehnaný, prišiel stvoriť človeka, stvoril skupinu slúžiacich anjelov a spýtal sa ich: „Súhlasíte s tým, aby sme urobili človeka na svoj obraz?“
Odpovedali: „Vládca vesmíru, aké budú jeho činy?“
B-h im ukázal celú budúcnosť ľudstva.
Anjeli odpovedali: „Čím je človek, že ti na ňom záleží?“ [t.j. Nech človek nie je stvorený]. B-h zničil anjelov.
Stvoril druhú skupinu, položil im rovnakú otázku a oni odpovedali rovnako. B-h ich zničil.
Stvoril tretiu skupinu anjelov a tí odpovedali: „Vládca vesmíru, prvá a druhá skupina anjelov ti povedali, aby si nestvoril človeka, a to im nepomohlo. Nepočúvol si. Čo iné než toto môžeme teda povedať: Vesmír je tvoj. Nakladaj s ním podľa svojej vôle.“
A B-h stvoril človeka. Ale keď prišlo na pokolenie potopy a potom na pokolenie tých, ktorí postavili babylonskú vežu, anjeli povedali B-hu: „Nemali prví anjeli pravdu? Vidíš, aká veľká je skazenosť ľudstva.“
A B-h odpovedal: „Nezmením sa, ani keď zostarnem, a dokonca aj so šedinami budem stále trpezlivý“ (Izaiáš 46:4 (Babylonský Talmud, Sanhedrin 38b)
Z technického pohľadu Gemara rieši štylistickú výzvu v texte. Pri každom ďalšom akte stvorenia v Genezis 1 nám Tóra hovorí: „B-h povedal: „Nech je ... A bolo.“ V prípade samotného stvorenia ľudstva je tu predslov, predohra. „Potom B-h povedal: „Stvorme človeka na svoj obraz a na svoju podobu....“ Kto je to „my“? A prečo preambula?
Svojím zdanlivo nevinným spôsobom mudrci odpovedali na obe otázky tým, že povedali, že pri predsavzatí takéhoto rozmeru a významu sa B-h poradil s anjelmi. Boli to „my“.
Teraz sa ale otázka stáva skutočne veľmi hlbokou. Pretože stvorením ľudí B-h stvoril jedinú formu života, s jedinou výnimkou seba samého, schopnú slobody a voľby. Toto je význam výroku, keď hovorí: „Stvorme človeka na svoj obraz a na svoju podobu.“ Najdôležitejším faktom je, že B-h nemá žiadny obraz. Vytvárať obraz B-ha je archetypálnym aktom modlárstva.
To neznamená len očividnú skutočnosť, že B-h je neviditeľný. Nemožno ho vidieť. Nemožno ho stotožniť s ničím v prírode: ani so slnkom, s mesiacom, ktoré sa v tých časoch uctievali. V tomto povrchnom zmysle B-h nemá žiadny obraz. To, napísal Sigmund Freud v svojej poslednej knihe Mojžiš a monoteizmus, bol najväčší prínos judaizmu. Uctievaním neviditeľného B-ha Židia naklonili misku váh civilizácie od fyzična k duchovnu.
Ale myšlienka, že B-h nemá žiadny obraz, siaha oveľa hlbšie. Znamená to, že si nedokážeme vytvoriť jeho obraz, nedokážeme mu porozumieť ani ho predvídať. B-h nie je abstraktná podstata; Je živou prítomnosťou. To je význam vlastnej Božej sebadefinície Mojžišovi pri horiacom kríku: „Budem tým, čím budem“ - teda „Budem tým, čím sa rozhodnem byť.“ Som B-h slobody, ktorý obdaril ľudstvo slobodou, a chystám sa vyviesť deti Izraela z otroctva k slobode.
Keď Boh stvoril ľudstvo na svoj obraz, znamená to, že dal ľuďom slobodu voľby, takže nikdy nemôžete úplne predvídať, čo urobia. Znamená to, že keď B-h dal ľuďom slobodu konať dobro, dal im slobodu konať zlo. Ani pre samotného B-ha neexistuje spôsob, ako sa vyhnúť tejto dileme. A tak to aj bolo. Adam a Eva zhrešili. Prvé ľudské dieťa, Kain, zavraždilo to druhé, Ábela, a v krátkom čase bol svet plný násilia.
V jednej z najzdrvujúcejších častí v celom Tanachu čítame na konci Parše tohto týzdňa:
Hospodin videl, že ľudská zloba na zemi rastie. a každé hnutie ľudského srdca je ustavične naklonené len k zlu . Hospodin oľutoval, že stvoril človeka na zemi, a cítil v svojom srdci bolesť (Gen 6:5-5)
Z toho vyplýva otázka anjelov, ktorá sa týka hlavnej otázky v srdci viery. Prečo B-h, vediac o rizikách a nebezpečenstvách, stvoril druh, ktorý sa mohol vzbúriť a aj sa proti nemu vzbúril, ktorý mohol devastovať prírodné prostredie a loviť iné druhy?
Talmud, ktorý si predstavuje rozhovor medzi B-hom a anjelmi, naznačuje napätie v mysli samotného B-ha. Odpoveď, ktorú B-h dáva anjelom, je mimoriadna: „Nezmením sa, ani keď zostarnem, a dokonca aj so šedinami budem stále trpezlivý.“
Význam: Ja, B-h, som pripravený čakať. Ak bude trvať desať generácií, kým sa objaví nejaký Noe, a ďalších desať generácií, kým príde nejaký Abrahám, budem trpezlivý. Nech narobia vo svete mnoho zla, nebudem zúfať.
Raz som si zúfal a uvalil som potopu. Ale potom, čo som videl, že ľudia sú len ľudia, už nikdy neprinesiem potopu.
B-h stvoril ľudstvo, pretože B-h verí v ľudstvo. Oveľa viac ako my veríme v B-ha, B-h verí v nás. Nikdy sa nevzdám ľudstva. Nikdy nestratím vieru. Budem čakať tak dlho, koľko bude treba, kým sa ľudia naučia neutláčať, nezotročovať alebo nepoužívať násilie voči druhým ľuďom. To je podľa Talmudu jediné mysliteľné vysvetlenie, prečo dobrý, múdry, vševidiaci a všemocný B-h stvoril také omylné, deštruktívne stvorenia, ako sme my. B-h má trpezlivosť. B-h má odpustenie. B-h má súcit. B-h má lásku.
Po stáročia sa teológovia a filozofi pozerali na náboženstvo hore nohami. Skutočným fenoménom v jeho jadre – tajomstvom a zázrakom – nie je naša viera v B-ha. Je to B-žia viera v nás.