Skutok a viera

Parša Jitro zaznamenáva revolučný okamih, keď B-h, Stvoriteľ nebies a zeme, uzavrel vzájomne záväznú dohodu s národom – s deťmi Izraela, dohodu, ktorú nazývame brit, zmluva.

Toto však nebola prvá Božia zmluva v Tóre. B-h už predtým uzavrel jednu s Noachom, a cez neho so všetkým ľudstvom, a ďalšiu s Abrahámom, ktorej znakom bola obriezka. Ale tieto zmluvy neboli úplne obojstranné. B-h sa Noacha nepýtal na súhlas, ani nečakal na Abrahámov súhlas.

Sinaj bol iný prípad. Po prvýkrát B-h chcel, aby bola zmluva úplne vzájomná, aby bola slobodne prijatá. Preto nachádzame – pred i po zjavení na Sinaji – že B-h prikazuje Mojžišovi, aby sa uistil, že ľud skutočne súhlasí.

Tento bod je zásadný. B-h chce vládnuť na základe práva, nie sily. B-h, ktorý priviedol zotročený národ k slobode, si želá slobodné uctievanie slobodných ľudí. B-h nekoná voči svojim stvoreniam ako tyran (Avodah Zarah 3a)

Tak sa na Sinaji zrodila zásada, ktorú o tisícročia neskôr opísal Thomas Jefferson v americkej Deklarácii nezávislosti, myšlienka, že vládcovia a vlády odvodzujú svoju “spravodlivú moc zo súhlasu ovládaných”. B-h chcel súhlas ovládaných. Preto bola sinajská zmluva podmienená súhlasom ľudu.

Talmud síce spochybňuje, nakoľko boli Izraeliti skutočne slobodní, a používa prekvapivý obraz. Hovorí, že B-h pozdvihol horu nad ich hlavy a povedal: “Ak súhlasíte, dobre. Ak nie, tu bude váš hrob.” To je však téma na inokedy. Stačí povedať, že v samotnom texte Tóry na to neexistuje žiadna priama narážka.

Zaujímavé sú presné slová, ktorými Izraeliti vyjadrujú svoj súhlas. Opakujú ich trikrát – raz pred zjavením a dvakrát po ňom, v parši Mišpatim.

Počúvajme tieto tri verše. Pred zjavením:

“Celý ľud odpovedal jednomyseľne a povedal: ‘Všetko, čo B-h hovoril, bud e m e robiť (na’aseh).’” (Ex. 19:8)

Potom následne: “Mojžiš prišiel a predniesol ľudu všetky Božie slová a všetky zákony. Ľud jednomyseľne odpovedal: ‘Budeme robiť (na’aseh) všetko, čo B-h povedal.’” (Ex. 24:3)

“Vzal Knihu zmluvy a hlasno ju prečítal ľudu. Oni odpovedali: ‘Budeme robiť (na’aseh) a budeme počúvať (ve-nishma) všetko, čo B-h prikázal.’” (Ex. 24:7)

Všimnite si jemný rozdiel. V dvoch prípadoch ľud hovorí: všetko, čo B-h prikáže, budeme robiť. V treťom prípade sa používa dvojslovný výraz: na’aseh ve-nishma – „budeme robiť a budeme počúvať (poslúchať, vnímať, rozumieť).“ Slovo šema znamená rozumieť, ako vidíme v príbehu o Babylonskej veži:

“Poďme, zostúpme a zmäťme im reč, aby nik nerozumel reči druhého.” (Gen. 11:7)

Teraz si všimnime ešte jeden rozdiel medzi týmito tromi veršami. V prvých dvoch je jasný dôraz na jednotu ľudu. Obe frázy sú veľmi výrazné. Prvá hovorí: “celý ľud odpovedal jednomyseľne.” Druhá hovorí: “ľud jednomyseľne odpovedal jedným hlasom.” V knihe, ktorá zdôrazňuje, aký rozdelený a nejednotný tento národ bol, sú takéto vyjadrenia jednomyseľnosti významné a vzácne. Ale v treťom verši, ktorý spomína ako konanie (na’aseh),

Pokiaľ však ide o vieru, doktrínu, učenie – všetko, čo závisí na šemiyah skôr než na asiyah, chápaní skôr než skutkoch – judaizmus nepožaduje jednomyseľnosť. Nie preto, že by judaizmus nemal vieru. Práve naopak, judaizmus je tým, čím je, práve vďaka našim vieram – predovšetkým viere v monoteizmus, že existuje jeden jediný B-h. Tóra nás v Berešit učí o stvorení, v Šemot o vykúpení a v tejto týždňovej parši o zjavení.

Judaizmus je súbor vier, ale nie je komunitou založenou na jednotnom chápaní a výklade týchto vier. Uznáva, že intelektuálne aj povahovo sme rozdielni. Judaizmus mal svojich racionalistov aj mystikov, filozofov aj básnikov, naturalistov aj supernaturalistov: Rabího Jišmaela a Rabího Akivu, Jehudu Haleviho a Maimonida, Vilnianského Gaona a Baal Šem Tova. V halache hľadáme jednomyseľnosť, ale nie v aggade. Na’aseh – konáme rovnako, ale nishma – chápeme každý po svojom. To je rozdiel medzi tým, ako slúžime B-hu kolektívne a ako Ho chápeme individuálne.

Fascinujúce je, že tento známy rys judaizmu je už naznačený v Tóre: rozdielom medzi tým, ako hovorí o na’aseh („jednomyseľne“, „jedným hlasom“), a nishma, kde žiadny osobitný kolektívny súhlas nie je.

Naše činy, náš na’aseh, sú verejné. Naše myšlienky, náš nishma, sú súkromné. Takto spoločne slúžime B-hu, no zároveň sa k nemu vzťahujeme individuálne, v jedinečnosti nášho bytia.

Preklad, MUDr. Peter Feldmár