Kapitola 3

Úvod Rabín Halafta bol žiakom rabína Meira (ktorý bol žiakom rabína Akivu). Kefar Hanania bola dedina na hranici medzi Dolnou a Hornou Galileou.

Najdôležitejším aspektom tejto mišny je jej vysoko prepracovaná štruktúra. Mišna začína tým, že B-h (Šechina) prebýva len vtedy, keď sa na štúdium Tóry zhromaždí desať mužov. Ak by Mišna skončila tu, mohli by sme si myslieť, že ak Tóru študuje menší počet ľudí, nezaslúžia si prítomnosť Šechiny. Mišna však pokračuje znižovaním tohto počtu, až kým napokon nedosiahne svoje vyvrcholenie: aj len jeden, ktorý študuje Tóru, si zaslúži prítomnosť Šechiny. Keďže myšlienka tejto mišny nie je náročná a bola prezentovaná v predchádzajúcom mišnajote, vysvetlíme teraz len použitie biblických dôkazov.

Rabín Halafta z Kefar Hanania povedal: keď desiati spolu sedia a zaoberajú sa Tórou, Šechina zostáva medzi nimi, ako sa hovorí: „B-h stojí v zhromaždení B-žom“ (Žalm 82: Slovo „zhromaždenie“ sa chápe tak, že sa vzťahuje na nie menej ako desatich.

Pozri Sanhedrin 1:6, a ktorý odkazuje na Čísla 14:27

Ako vieme, že to isté platí aj pre piatich? Ako sa hovorí: „Túto svoju hŕstku upevnil na zemi“ (Ámos 9:6). Slovo „hŕstka“ znamená päť, pretože „hŕstka“ je to, čo sa zmestí v ruke človeka, ktorá má päť prstov.

Ako vieme, že to isté platí aj pre troch? Ako sa hovorí: „Uprostred sudcov súdi“ (Žalm 82:1) Minimálny počet sudcov na súde sú traja.

Ako vieme, že to isté platí aj pre dvoch? Ako sa hovorí: „Potom tí, čo sa boja Hospodina, hovorili medzi sebou, a B-h načúval a počul“ (Malachiáš 3:16). Tento verš, ktorý používa množné číslo, sa musí vzťahovať aspoň na dve osoby. Všimnime si, že rovnaký verš bol obdobne použitý vyššie v mišne 2 tejto kapitoly.

Úvod Prvý výrok v našej mišne je od rabína Elazara z Bartothy, spolupracovníka rabína Akivu. Druhý výrok v tejto mišne sa pripisuje rabínovi Šimonovi, ale pravdepodobne ide o chybu v tlačenom vydaní mišny. Skutočným autorom výroku je rabín Jakob, ktorý bol jedným z učiteľov rabína Judu Hanasiho.

Rabi Elazar z Bartothy povedal: daj Mu z toho, čo je Jeho, lebo ty a to, čo je tvoje, je Jeho; a tak hovorí o Dávidovi: „lebo všetko pochádza od Teba a my sme ti dali z Tvojej vlastnej ruky“ (1. Paralipomenon 29:14).

Rabín Elazar káže, že človek by nemal byť lakomý v dávaní akejkoľvek formy dobročinnosti (cedaka), či už ide o dobročinnosť pre chudobných alebo akékoľvek potenciálne dary pre chrám (alebo v súčasnosti pre židovské organizácie), pretože nakoniec všetko pochádza od B-ha. Podľa príbehu v Talmude to rabín Elazar nielen kázal, ale sám to aj napĺňal. Kedykoľvek ho usporiadatelia charitatívnych zbierok videli, utekali pred ním, pretože im vždy dal všetko, čo mal.

Rabín

Jakob povedal: Ak niekto študuje, keď kráča po ceste, a preruší štúdium a povie: „Aký pekný je tento strom! [alebo] „ako dobre vyzerá toto novo zorané pole!“ Písmo to považuje ako keby za jeho smrteľnú vinu.

Vyhlásenie rabína Jakoba je jedným z najpamätnejších vyhlásení (aspoň podľa mňa) v celom Avote. To, čo sa zdá byť neškodným ocenením prírody alebo ľudskej poľnohospodárskej práce, zmení rabín Jakob na smrteľný hriech. Štúdium Tóry je v očiach rabínov také dôležité, že človek nesmie pripustiť žiadne rozptýlenie, dokonca ani niečo také nevinné ako strom alebo pole. Všimnite si, že výraz „smrteľná vina“ bol tiež použitý v predchádzajúcej mišne štyri. Avšak v nej, ak sa človek v noci zobudil alebo kráčal sám po ceste a neučil sa Tóru, bol v skutočnosti „smrteľne vinný“. Tu v našej mišne je to len „akoby bol smrteľne vinný“. Táto osoba len miešala štúdium Tóry s inými vecami na rozdiel od osoby uvedenej v mišne štyri, ktorá štúdium Tóry úplne zanedbávala.

Úvod Učenie rabína Dostaja je pokračovaním predchádzajúcej mišny. Zatiaľ čo jej témou bol ten, kto prerušuje svoje učenie, tu je témou ten, kto zabudne to, čo sa už naučil.

Rabi Dostaj ben rabi Jannaj povedal v mene rabiho Meira: Kto zabudne jedno slovo zo svojho štúdia, Písmo mu to pripíše, ako keby bol smrteľne vinný, ako sa hovorí: „Ale buď maximálne opatrný a svedomito dávaj na seba pozor, aby si nezabudol na veci, ktoré si videl na vlastné oči“ (Deuteronómium 4:4). Mohli by sme [z toho usúdiť, že je to tak] aj vtedy, keď sa ukáže, že štúdium je pre neho [príliš] ťažké, Písmo preto hovorí, „že nezmiznú z tvojej mysle, pokiaľ žiješ“ (tamže). Nie je teda smrteľne vinný, ak ich úmyselne neodstráni zo svojho srdca.

Problém zabúdania, ktorý každý z nás už zažil, je jedným z najzávažnejších problémov, s ktorými sa rabíni stretli. Dnes máme Mišnu pred sebou v podobe knihy. Rabíni, ktorí žili v tomto období, mali Mišnu a Talmud a všetky svoje diela len v ústnej podobe. Aby si ho človek zapamätal, preto bolo potrebné učivo často opakovať. V skutočnosti slovo „mišna“ znamená učiť prostredníctvom opakovania. Ten, kto zabudne, čo sa naučil, je v niektorých ohľadoch horší ako ten, kto sa nikdy neučil, pretože ten, kto zabúda, mal v istom bode vedomosti, ale nedbal o ich zachovanie.

Druhá polovica vyhlásenia rabína Dostaja je zásadnou výhradou k prvej polovici. Toho, kto má problémy s učením, ale sa úprimne snaží zo všetkých síl, nemožno obviňovať zo zábudlivosti. Rabín Dostaj uznáva, že zapamätať si zložitú ústnu Tóru nie je ľahké a že nie všetci ľudia sú stavaní na takéto druhy intelektuálnych činností.

Preto objasňuje, že smrteľne vinný je len ten, kto zabudne z nedbanlivosti alebo úmyselne zanedbáva štúdium. Možno by som tu mal zdôrazniť pre tých, ktorí sa už nejaký čas učia Mišna Jomit, že opakovanie študijného materiálu je rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie, ako pokračovanie v učení sa nového materiálu. Ak si zopakuješ to, čo si sa už naučil, tvoje vedomosti zo židovského učenia sa posilnia. Obdobne si predstav, o koľko lepšie si pamätáš film, keď si ho videl dva alebo trikrát. Dôležité je opakovane si čítať mišnajot, ktorý si sa naučil v minulosti.

Úvod: Rabín Hanina ben Dosa, autor tejto mišny, bol známy svojou spravodlivosťou a svojím blízkym spojením s B-hom, spojením tak blízkym, že B-h priamo odpovedal na jeho modlitby. Napríklad v Talmude je o ňom nasledujúci príbeh (Berachot 34b): Stalo sa, že rabín Hanina ben Dosa išiel študovať Tóru k rabimu Johananovi ben Zakkajovi. Syn rabína Johanana ben Zakkaja ochorel. Povedal mu: Hanina, syn môj, modli sa za neho, aby žil. Vložil si hlavu medzi kolená a modlil sa za neho a on ostal žiť. Rabi Johanan ben Zakkaj povedal: Keby si Ben Zakkaj položil hlavu medzi kolená na celý deň, nikto by si ho nevšimol. Jeho žena mu povedala: Je Hanina viac ako ty? Odpovedal jej: Nie; ale on je ako služobník pred kráľom (ktorý má povolenie navštíviť kráľa kedykoľvek) a ja som ako šľachtic pred kráľom (ktorý ho navštevuje iba v určený čas).“ Ďalšie odkazy pozri Mišna Berachot 5:5. Táto mišna jasne odráža spravodlivé vlastnosti rabína Hanina ben Dosu a jeho záujem vštepovať ich iným.

Rabín Hanina ben Dosa povedal: Ten, koho obava z hriechu predchádza jeho múdrosť, má trvalú múdrosť, ale ten, koho múdrosť predchádza jeho obavu z hriechu, nemá trvalú múdrosť.

Podľa rabína Hanina ben Dosa ten, kto sa nebojí hriechu skôr, ako začne študovať Tóru, nedosiahne trvalé vedomosti. Inými slovami, človeka musí viest k štúdiu obava z hriechu a nemá to byť tak, že ho štúdium vedie k obave z hriechu. Rabín Hanina hovorí, že čisto intelektuálne štúdium Tóry, teda druh štúdia, ktorý neovplyvňuje charakter človeka, nie je trvalé. Maimonides to extrapoloval tak, že správne morálne správanie povedie k správnej intelektuálnej činnosti. Kto ale koná zlo a je veľký hriešnik, avšak dúfa, že ho štúdium privedie k lepším skutkom, neuspeje ani v štúdiu. Iní komentujú túto mišnu tak, že praktizovanie prikázaní vedie k správnej viere. Praktizovať judaizmus sa nezačína učením dogmy alebo viery. Človek začína vykonávaním prikázaní a až potom nasleduje ich spoznávanie.

Hovorieval: Ktokoľvek, koho skutky prevyšujú jeho múdrosť, má trvalú múdrosť, ale koho múdrosť prevyšuje jeho skutky, nemá trvalú múdrosť.

Tento výrok je podobný predchádzajúcemu, ibaže tu rabín Hanina hovorí o činoch a nie o obave z hriechu. Okrem toho, zatiaľ čo v predchádzajúcej časti hovoril o chronologickom vývoji, tu hovorí o kvantitatívnom porovnaní. Človek, ktorého činy presahujú jeho vedomosti, si uchová svoje vedomosti. Avšak človek, ktorého vedomosti presahujú jeho činy, čo znamená, že vie, čo by mal robiť, ale nevykonáva to, si nakoniec neuchová svoje vedomosti. Všimnite si, že najhorším dôsledkom týchto mišnajótov je zábudlivosť. Trest nespočíva v tom, že ho B-h bude nepriaznivo súdiť, ale v tom, že si nebude pamätať to, čo sa naučil. Ako som už spomenul v predchádzajúcej mišne, toto je jedna z veľkých obáv, ktoré rabíni často mali. V kultúre, kde sa v podstate učí ústne, je strach zo zabudnutia všadeprítomný.

Úvod Prvá polovica mišny je ďalším výrokom rabína Hanina ben Dosa, autora predchádzajúcej mišny. Druhá polovica mišny je od rabína Dosa ben Harkinasa, súčasníka rabana Jochanana ben Zakaia.

Zvykol hovorievať: S kým sú spokojní ľudia, s tým je spokojný B-h. S kým sú ľudia nespokojní, s tým je B-h nespokojný.

Priaznivá alebo nepriaznivá mienka B-ha o človeku závisí od spôsobu, akým táto osoba koná vo vzťahu s inými ľudskými bytosťami. Ak človek pomáha blížnemu a koná skutky dobročinnej lásky a láskavosti, sú s ním spokojní nielen ľudia ale aj B-h. Ak však niekto nie je láskavý k druhým a nehovorí s nimi vľúdne, B-hu sa to nepáči, dokonca aj keď ide o veľkého učenca. Jedna zaujímavá poznámka komentátora mišny je, že mišna hovorí o ňom, „s kým sú ľudia spokojní“, a nie o „všetci ľudia sú spokojní“, pretože neexistuje žiadna osoba, s ktoru by boli všetci spokojní.

Rabín Dosa ben Harkinas povedal: ranný spánok, poludňajšie víno, detské rozprávanie a účasť na zhromaždeniach nevedomých vyvrhli človeka zo sveta.

Podľa rabína Dósu by človek nemal ráno dlho spať, pretože je to strata času. Uvedomte si, že skôr než bolo vynájdené elektrické svetlo, ľudia chodili spať oveľa skôr ako teraz. Spánok do neskorého rána bol preto skutočne pridlhý a stratou času. Pitie vína uprostred dňa je tiež znakom lenivosti, pretože v bdelom stave človek z neho spomalí a klesá mu výkonnosť. Rozhovory s deťmi, aj keď to môže byť zábava, odvádzajú človeka od venovania sa vyšším zážitkom (všimnite si, že to nie je zamerané na tých, ktorí deti vzdelávajú). Napokon, zapájať sa do nezmyselných stretnutí nevzdelaných ľudí nie je správnym správaním pre toho, kto chce viesť život podľa Tóry. Patrí sem niečo ako posedávanie a pofľakovanie sa na rohoch ulíc. Všetky tieto veci „vyvrhnú človeka zo sveta“. Toto je fráza, ktorú sme videli v druhej kapitole, mišna jedenásť. Rozumiem tomu tak, že spôsobujú strácanie drahocenného času vymeranému človeku na tejto zemi jeho mrhaním na nezmyselnú činnosť.

Úvod: Rabi Elazar v našej mišne pochádzal z Modiinu, rodného domu Hasmoneovcov (Makabejcov). Toto je jeho jediná zmienka v mišne, ale mnohokrát sa objavuje v agadických textoch v Talmude. Podľa legendy bol strýkom Bar Kochbu, ale keď Bar Kochba nadobudol podozrenie, že sa chce vzdať, ho zavraždil.

Rabi Elazar z Modiinu povedal: Kto znesväcuje sviatosti, opovrhuje sviatkami, kto verejne zahanbuje svojho blížneho, kto ruší spolok Abraháma, nášho praotca, nech odpočíva v pokoji, a kto pohŕda Tórou, hoci aj pozná Tóru a konal dobré skutky, nemá účasť v svete, ktorý príde.

Rabín Elazar uvádza päť hriechov, ktoré spôsobia, že človek stratí účasť na svete, ktorý príde. Ten, kto zneucťuje posvätné veci: označuje toho, kto spôsobí nečistotu obetných zvierat, použije ich pre svoj vlastný prospech, poškodí ich alebo ich vyvedie z chrámových priestorov. Jeho neúcta k nim je znakom toho, že neverí v ich platnosť. Inými slovami, neverí v platnosť Chrámu a jeho bohoslužby. Ten, kto pohŕda sviatkami: označuje toho, kto pracuje v medzidňoch sviatkov. Hoci je v týchto dňoch povolené vykonávať niektoré druhy prác, v prípadoch, keď prerušenie práce nespôsobí finančnú stratu, je práca vo všeobecnosti zakázaná (existujú výnimky). Ten, kto spôsobí, že sa tvár svojho blížneho na verejnosti začervená: známy aggadah učí, že ten, kto spôsobí, že sa jeho druh dostane do rozpakov, je ako keby ho zabil. Príval krvi do jeho tváre je podobný krviprelievaniu.

Ten, kto anuluje zmluvu nášho otca Abraháma: toto sa vzťahuje na toho, kto neobreže svojho syna, alebo na toho, kto sa neobrezal. Táto osoba vyhlasuje, že nechce byť súčasťou židovského národa, pretože obriezka je najzakladanejším znakom, ktorý človeka definuje ako Žida (aspoň to bolo tak vtedy, keď väčšina ľudí obriezku nerobila, a najmä v gréckom svete, kde sa obriezkou opovrhovalo.)

Ten, kto pohŕda Tórou: to oznažuje toho, kto pripisuje hanebný alebo znevažujúci obsah Tóre. Meiri poznamenáva, že rabín Elazar nehovorí o priestupkoch, ku ktorým dochádza v dôsledku silného zlého impulzu, ako je jedenie zakázaných jedál alebo vykonávanie zakázaných činov. Mnohé z uvedených činov sú nejakým spôsobom spojené s kacírstvom (možnou výnimkou je zahanbovanie priateľa na verejnosti).

Úvod

Rabín Išmael bol pravidelne debatoval s rabínom Akivom. Jeho učiteľmi boli rabín Eliezer a rabín Jošua. Od rabína Nahuniaha haKaneha sa naučil svoju midrašskú metodiku, ktorou sa neskôr preslávil. Jeho midrašské ustálené spojenia ešte stále každý deň recitujú tí, ktorí postupujú podľa tradičného siduru. V našej mišne hovorí rabín Išmael o tom, ako by sa malo správať voči ľuďom z rôznych spoločenských vrstiev.

Rabín Išmael hovorieval: buď úctivý voči nadriadenému, pokorný v povinnej službe a prijímaj každého človeka s radosťou.

Buď úctivý voči nadriadenému: Podľa rabína Išmaela, keď sa niekto nachádza v prítomnosti nadriadeného, mal by sa považovať za menejcenného a slúžiť mu tak, ako to vyžaduje. Pokorný v povinnej službe: Ak je človek povolaný vládou do povinnej služby, nemá odporovať. Všimnite si, že som túto vetu preložil podľa vysvetlenia Albecka. Slovo pre „povinnú službu“, tišchoret, je nezvyčajné slovo a má aj iný výklad. Niektorí si ho vykladajú tak, že znamená mladý. Výklad je, že keď si s mladými ľuďmi, aj keď sa im netreba podriaďovať, treba sa k nim správať s úctou. Prijmi každého človeka s radosťou: Je to podobné Šammajovmu výroku vyššie v 1:15.

Hovorieval: Milovaný je človek, lebo bol stvorený na obraz [B-ží]. Obzvlášť milovaný je, lebo mu bolo oznámené, že bol stvorený na obraz [B-ží], ako je povedané: „lebo na obraz B-ží stvoril človeka“ (Genesis 9:6).

Milovaný je Izrael, pretože bol nazývaný deťmi Všeprítomného. Obzvlášť milovaný je, pretože mu bolo oznámené, že sa nazýva deťmi Všeprítomného, ako je povedané: „Vy ste deťmi Hospodina, svojho B-ha“ (Deuteronómium 14:1).

Milovaný je Izrael, pretože mu bola daná vzácna nádoba. Obzvlášť milovaný je, pretože mu bolo oznámené, že mu bol daný potrebný nástroj, ktorým bol stvorený svet, ako je povedané: „lebo vám dávam dobré poučenie; neopúšťajte moje učenie“ (Príslovia 4:2).

Štrnásta Mišna obsahuje ďalšie učenie rabína Akivu.

Táto mišna obsahuje jedno z najjasnejších vyhlásení v rabínskej literatúre o osobitnom postavení, ktorému sa židovský ľud teší ako vyvolený ľud. Mišna začína všeobecným vyhlásením o ľudstve, že celé ľudstvo bolo stvorené na B-ží obraz a že B-h v skutočnosti hovorí ľuďom, že sú stvorení na Jeho obraz. V podstate to môže byť jedno z najjasnejších vyhlásení Tóry o podstate B-ha; človek bol stvorený na Jeho obraz a možno by sme mohli povedať, že hľadaním a pochopením iných ľudských bytostí v skutočnosti vidíme odraz B-ha. [Hoci to môže byť zrejmé, v týchto situáciách používam slovo človek vo význame ľudstva a v žiadnom prípade nevylučujem ženy].

Rabín Akiva teraz prechádza od diskusie o celom ľudstve k diskusii o konkrétnom vzťahu, ktorý má B-h so židovským ľudom. Tento vzťah podľa rabína Akivu nie je zmluvný, teda založený na plnení prikázaní Židmi. Je skôr genealogický. Židia sú B-žie deti a rovnako ako je láska rodiča k svojmu dieťaťu (aspoň sa predpokladá) bezpodmienečná, taká je aj B-žia láska k Izraelu. Navyše, tento vzťah nemožno prerušiť.

Všetko je predvídané, no sloboda voľby je daná,

A svet je súdený dobrom; A všetko je v súlade s prevažujúcimi skutkami.

Toto je ďalšie vyjadrenie rabína Akivu. Všimnite si, ako sa v tejto mimoriadne krátkej mišne darí rabínovi Akivovi učiť niektoré z najzákladnejších teologických princípov judaizmu. Je to nielen konkrétne svedectvo o hĺbke rabína Akivu a všeobecne o Mišne, ale aj o ich básnických schopnostiach.

Všetko je predvídané, no sloboda voľby je daná: toto je jedno z najkrajších paradoxných vyhlásení rabínov. Zachytáva len v štyroch (hebrejských) slovách veľkú časť ducha židovského myslenia. Keďže B-h je všemohúci, B-h musí poznať všetko, vrátane budúcnosti. Ak by však naše činy boli úplne spôsobené osudom, neboli by sme za svoje činy morálne zodpovední. Aby sme sa mohli cítiť zodpovední za to, čo robíme, musíme predpokladať, že máme slobodnú voľbu. Judaizmus je preto náboženstvo založené na týchto dvoch presvedčeniach: B-h je všemohúci, pán vesmíru, a napriek tomu majú ľudské bytosti morálnu zodpovednosť.

A svet je súdený dobrom: toto je pokračovanie predchádzajúceho výroku. Sloboda voľby udelená ľudským bytostiam je v istom zmysle desivá. Ak majú ľudské bytosti na výber, potom sú zodpovedné za svoje rozhodnutia, a koniec-koncov väčšina z nás nedosiahne to, kým by sme mali byť. Preto nás rabín Akiva uisťuje, že B-h súdi dobrom, teda milosrdne. Dovoľuje, aby pokánie napravilo naše podvolenie sa zlým sklonom.

A všetko je v súlade s prevažujúcimi skutkami: človeka súdia na základe väčšiny jeho činov. Toto sa môže vzťahovať aj na predchádzajúci výrok. Hoci B-h súdi milosrdne, človek by si nemal myslieť, že plnenie prikázaní nie je dôležité. B-h nesúdi človeka na základe žiadneho jedného skutku, ale na základe charakteru, ktorý si budoval počas celého života. Ľudia, ktorí po celý svoj život konali dobré skutky, budú spravodlivo odmenení.

Ďalšou výkladom tohto posledného výroku je, že nemá nič spoločné s B-žím súdom. Skôr učí, že charakter človeka sa formuje počas celého jeho života konaním skutkov. Sefaria.org

Úvod Toto je ďalší výrok rabína Akivu.

Hovorieval: všetko sa dáva na základe zálohu a sieť je rozprestretá nad všetkými živými; obchod je otvorený a kupec umožňuje úver, ale účtovná kniha je otvorená a ruka píše a ktokoľvek si chce požičať, môže prísť a požičať si; ale vyberači chodia pravidelne každý deň a vyberajú pohľadávky so súhlasom či bez súhlasu danej osoby a majú spoľahlivý podklad [pre svoje pohľadávky], pretože vidia, že rozsudok je spravodlivý a všetko je pripravené na hostinu.

V tejto mišne sa používa veľa metafor a pokúsime sa ich jednu po druhej vysvetliť. Všetko sa dáva na základe zálohu: všetko, čo človek na tomto svete dostane, sa dáva proti zálohu, ktorý môže byť od neho v budúcnosti vymáhaný. To znamená, že každý bude musieť nakoniec zaplatiť za svoje hriechy. Sieť je rozprestretá nad všetkými živými: niet úniku pred B-žou mocou. B-h vidí všetky skutky človeka a nakoniec za ne bude vymáhať platbu.

Obchod je otvorený a kupec umožňuje úver: človek si môže vziať, čo si na tomto svete želá, dokonca si to môže dočasne vziať bez zaplatenia. B-h netrestá hriešnikov okamžite, ale im predlžuje úver v nádeji, že sa nakoniec vrátia k spravodlivosti. Ale účtovná kniha je otvorená a ruka píše:

hoci je B-h milosrdný, nie je to to isté ako zabudnúť alebo ignorovať skutky človeka. Všetky skutky človeka sú zapísané v knihe; nakoniec sa za ne bude zodpovedať. A ktokoľvek si chce požičať, môže prísť a požičať si: človek má slobodnú voľbu a dnes môže konať zle s nádejou, že v budúcnosti bude konať lepšie a dokáže prekonať veci, ktoré urobil zle. Ale vyberači chodia pravidelne každý deň a vymáhajú od človeka dlhy, či už s jeho súhlasom, alebo bez neho: hoci si človek môže požičať, musí byť opatrný, pretože nevie, kedy príde jeho deň súdu. „Vyberači“ môžu prísť kedykoľvek a keď prídu, vyberú si dlh bez ohľadu na to, či je pripravený splatiť svoj dlh alebo nie. Preto by si mal človek dávať pozor, aby sa nikdy nedostal do „nadmerného dlhu“. A majú spoľahlivý podklad, pretože vidia, že rozsudok je spravodlivý a všetko je pripravené na hostinu: B-ží rozsudok je nakoniec spravodlivý a primeraný, aj keď ho ľudia na tomto svete nevidia. A všetko je pripravené na hostinu: v budúcom svete bude každý jesť pokrm, ktorý si pripravil na tomto svete.

Úvod: Rabi Elazar ben Azariah bol jedným z rabínov v Javne po zničení Chrámu. Keď Rabbana Gamaliela zosadili z funkcie patriarchu, na jeho miesto nastúpil Rabi Elazar ben Azariah. V tejto mišne sa v skutočnosti nachádzajú dve úplne samostatné mišny. Každú z nich som osobitne vysvetlil a očísloval.

Úvod: Rabi Eliezer Hisma bol žiakom Rabban Gamaliela a rabiho Jehošuu. Podľa legendy bol vynikajúcim matematikom.

Rabi Eliezer Hisma povedal: zákony o zmiešaných vtáčích obetiach a kľúč k výpočtu dní menštruácie — to je jadro halachy. Výpočet rovnodenností a gematria (hľadanie zmyslu v numerických hodnotách hebrejských písmen a slov) sú zákuskom múdrosti.

Rabi Eliezer Hisma uvádza, že existujú dva rôzne typy zákonov, ktoré tvoria „jadro halachy“. Znamená to, že ide o zásadné halachické pravidlá, ktoré predstavujú modelové príklady Ústneho zákona.

„Zákony o zmiešaných vtáčích obetiach“ sa týkajú prípadov, keď sa jeden druh vtáčej obete náhodne pomieša s iným druhom. Napríklad povinná obeť sa zmieša (možno v sieti alebo v holubníku) s dobrovoľnou obeťou; alebo obeť za hriech sa pomieša s celospaľovanou obeťou. Existuje celý traktát s názvom Kinnim, ktorý rieši takéto situácie.

Druhým typom halachy sú výpočty dní menštruácie. Ide o výpočet počtu dní medzi jednotlivými menštruačnými cyklami ženy. Tento výpočet je dôležitý pre to, aby žena mohla rozlišovať medzi menštruačným krvácaním a inými typmi krvácania. Väčšina traktátu Niddah sa venuje tejto téme.

Existujú dva typy zákonov, ktoré sú len „zákuskom múdrosti“. To znamená, že pomáhajú pri učení, ale nie sú nevyhnutné. Jedným z nich je astronómia, teda výpočet ročných období. Druhým je gematria, čo znamená súčet čísel (pochádza to z rovnakého slova ako geometria).

Podľa

Meiriho chce Rabi Eliezer Hisma usmerniť človeka v jeho štúdiu. Prvým, čo by sa mal človek naučiť, je Tóra. Dve oblasti, ktoré spomína, predstavujú jedny z najnáročnejších častí štúdia Tóry. Človek by mal najskôr zvládnuť Tóru natoľko, aby dokonca ovládal aj traktáty Kinnim a Niddah. Až potom, keď dosiahne úplné majstrovstvo aj v týchto náročných oblastiach, sa môže venovať vede a matematike, ktoré sú tu zastúpené astronómiou a geometriou.