Hasič

Pred mnohými rokmi, keď ešte neexistovali hasičské autá, hasičské zbory ani elektrické požiarne alarmy a väčšina domov bola postavená z dreva, bol požiar desivou pohromou. Celé mesto alebo jeho veľká časť mohli ľahko ľahnúť popolom. Preto, keď niekde vypukol požiar, každý nechal svoju prácu či obchod a ponáhľal sa pomôcť s hasením.

Nad budovami sa týčila vysoká strážna veža, na ktorej nepretržite hliadkoval strážca. Len čo zbadal dym alebo oheň, spustil poplach. Obyvatelia mesta potom vytvorili ľudskú reťaz medzi požiarom a najbližšou studňou a podávali si z rúk do rúk vedrá s vodou, ktorou oheň hasili.

Raz prišiel do mesta po prvý raz mladík z malej dediny. Zastavil sa v hostinci na okraji mesta. Zrazu začul zvuk poľnice a spýtal sa hostinského, čo znamená.

„Keď u nás vypukne požiar,“ vysvetlil mu hostinský, „zatrúbime na poľnicu a oheň je rýchlo uhasený.“

„To je úžasné!“ pomyslel si mladík. „Aké prekvapenie prinesiem do svojej dediny!“

Mladík si teda kúpil poľnicu. Keď sa vrátil do svojej dediny, prekypoval nadšením. Zhromaždil všetkých dedinčanov a zvolal: „Počúvajte, dobrí ľudia! Už sa nemusíme báť požiaru. Len sa pozerajte a uvidíte, ako rýchlo oheň uhasím!“

Nato pribehol k najbližšej chalupe a podpálil jej slamenú strechu. Oheň sa začal veľmi rýchlo šíriť.

„Nebojte sa!“ zakričal mladík. „Teraz sa pozerajte.“

Mladík začal zo všetkých síl trúbiť na poľnicu. Prestával len na chvíľu, aby sa nadýchol a zvolal: „Počkajte, o chvíľu bude oheň uhasený!“ Oheň si však z jeho hudby nič nerobil.

Dedinčania ho začali karhať a nadávať mu. „Ty hlupák!“ kričali. „Naozaj si si myslel, že samotné trúbenie uhasí oheň? Zvuk poľnice je iba poplach. Má zobudiť ľudí, ak spia, alebo ich vytrhnúť z práce a poslať k studni po vodu, aby požiar uhasili!“

Tento príbeh nám pripomína šofar, na ktorý počas Roš hašana mnohokrát trúbime. Samotné trúbenie na šofar má vnútornú hodnotu ako jedna z micvot, ktoré nám prikázal B-h, no táto micva má aj ďalší rozmer.

Niektorí ľudia uvažujú podobne ako mladík z príbehu. Myslia si, že samotný zvuk šofaru za nich všetko vyrieši. Môžu ďalej „spať“, venovať sa svojim záležitostiam a nemusia meniť svoj spôsob života ani každodenné správanie – veď šofar, ktorý zaznie v synagóge, im určite prinesie šťastný nový rok.

Tak ako poľnica v našom príbehu, aj šofar je zvukom „poplachu“. Prináša posolstvo: „Prebuďte sa, vy, ktorí spíte. Zamyslite sa nad svojím životom, vráťte sa k B-hu a uhaste ‚oheň‘, ktorý hrozí zničiť vaše židovské domovy. Choďte k studni, k studni živej vody – k Tóre a micvot. Ponáhľajte sa, kým nie je neskoro!“

Preto hneď po zaznení šofaru vyhlasujeme: „Šťastný je ľud, ktorý rozumie zvuku šofaru; kráča v Tvojom svetle, ó B-že.“

Copyright by Chabad.org. chabad.org