Hlas a ruky
Čo prezradilo Jakoba pred slepým otcom, keď mal na sebe bratove šaty?
Hlas je Jakobov, ale ruky sú Ézavove. Tú vetu povie starý, slepý otec, keď sa dotýka syna, ktorý pred ním stojí, a nevie, čomu má veriť.
Izák a Rebeka majú dvojčatá. Ézav je lovec, muž poľa, Jakob je tichý muž, ktorý býva v stanoch. Izák má rád Ézava, Rebeka Jakoba. Raz Ézav príde unavený z poľa a predá Jakobovi prvorodenstvo za misku varenej šošovice. Izák potom žije medzi Filištíncami a kope studne, ktoré kedysi vykopal jeho otec. Keď zostarne a oslepne, chce požehnať Ézava. Rebeka to začuje, oblečie Jakoba do Ézavových šiat a na ruky a krk mu dá kozľacie kožky, aby bol na dotyk chlpatý ako brat. Neskôr sa Ézav chce Jakobovi pomstiť a Jakob odchádza z domu. Teraz však stojí pred otcom:
Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol a povedal: „Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove.“
Izák nevidí. Ruky sú chlpaté ako Ézavove, šaty sú Ézavove. A predsa ho čosi zarazí: hlas. Čo mohlo byť na tom hlase iné, keď Jakob hovoril za brata? Raši odpovedá podľa starého midrašu. Najprv však príbeh z Talmudu o mužovi, ktorého hlas nedokázal nikto zmeniť:
Stávka o štyristo zúzov
Dvaja muži sa stavili: kto dokáže nahnevať Hillela, dostane štyristo zúzov. Jeden z nich povedal: „Ja ho nahnevám.“ Bol piatok pred šabatom a Hillel si práve umýval hlavu. Muž prešiel okolo jeho dverí a zakričal: „Kto je tu Hillel? Kto je tu Hillel?“
Hillel sa zahalil do plášťa, vyšiel k nemu a povedal: „Syn môj, čo hľadáš?“ „Mám otázku.“ „Pýtaj sa, syn môj, pýtaj sa.“ „Prečo majú Babylončania oválne hlavy?“ Hillel, ktorý sám pochádzal z Babylonu, odpovedal: „Syn môj, pýtaš sa dôležitú vec. Lebo nemajú šikovné pôrodné babice.“ Muž odišiel, chvíľu počkal, vrátil sa a znova kričal. Hillel znova vyšiel a znova trpezlivo odpovedal. Tak to bolo aj tretí raz.
Napokon muž povedal: „Mám ešte veľa otázok, ale bojím sa, že sa nahneváš.“ Hillel si pred neho sadol: „Pýtaj sa všetko, čo chceš.“ Muž sa rozzúril: „Ty si ten Hillel, ktorého volajú kniežaťom Izraela? Kvôli tebe som prišiel o štyristo zúzov!“ Hillel mu povedal: „Daj si pozor na svoju povahu. Hillel stojí za to, aby si kvôli nemu prišiel o štyristo zúzov aj o ďalších štyristo, a Hillel sa nenahnevá.“
Hillel mohol odpovedať akokoľvek. Jeho tón sa nezmenil ani tretí raz.
Späť k slepému Izákovi. Čím sa líšil Jakobov hlas? Raši píše:
„Hlas Jakobov, lebo hovorí prosebne: Vstaň, prosím. Ézav však hovoril tvrdo: Nech vstane môj otec.“
O verš skôr si Raši všimne ešte jednu stopu. Keď sa Izák čudoval, ako syn tak rýchlo našiel zverinu, Jakob odpovedal: „Umožnil mi to Hospodin, tvoj B-h.“ Izák si vtedy v duchu povedal, že Ézav nemáva meno B-ha tak ľahko na perách. Až potom ho zavolal bližšie, aby sa ho dotkol.
Jakob si mohol obliecť bratove šaty aj zmeniť dotyk rúk. Spôsob, akým oslovil otca, zmeniť nedokázal: jeho prosím ho prezradilo. Hillel zas ukázal, že taký tón vydrží aj v piatok popoludní, s mokrou hlavou, pred človekom, ktorý ho chce nahnevať. Z domu to dobre poznáme: to isté „poď sem“ môže znieť ako prosba aj ako rozkaz a deti vždy vedia, ktoré z nich počuli. Spôsob, akým hovoríme, prezradí, kto sme ešte skôr, než nás druhý uvidí. Slová sa dajú naučiť. Tón hlasu nesie to, čo je v nás.
Izák nevidel synovu tvár, ale počul jeho hlas. Pri stole, kde sa dnes večer zídete, môžete začať jednou otázkou:
Ktoré slová alebo aký tón hlasu dokážu zmeniť celý rozhovor?
Príbeh, myšlienku a otázky na stôl prináša aj šabatová karta na stiahnutie a vytlačenie.
Budúci týždeňVajece. Jakob uteká z domu a prvú noc spí pod holým nebom s hlavou na kameni. Čo uvidí vo sne a kam ho tá cesta dovedie?
Texty Tóry, Rašiho a rabínskej literatúry: Sefaria.org
Ďalej v tomto vydaní: Pirkei Avot 4.19: prečo sa Šmuel Hakatan, „Malý Samuel“, uspokojil s citátom z Prísloví namiesto vlastných slov o radosti z pádu nepriateľa? →
Celé vydanie
Hlas a ruky
