Ki Tavo

Nazov parše, „Ki Tavo“, znamená „keď prídeš“ a nachádza sa v Deuteronómiu 26:1.

Mojžiš prikazuje ľudu Izraela: Keď prídeš do krajiny, ktorú ti B-h dáva ako večné dedičstvo, a usadíš sa v nej a budeš ju obrábať, prines prvé dozreté plody (bikkurim) svojho sadu do svätého chrámu a vyjadri svoju vďačnosť za všetko, čo pre vás B-h urobil.

Náša parša tiež obsahuje zákony o desiatkoch, ktoré sa dávajú Levitom a chudobným, a podrobné pokyny k vyhlasovaniu požehnaní a kliatob na hore Gerizim a hore Eival – ako sa o tom hovorí na začiatku parše Re’eh. Mojžiš pripomína ľudu, že sú vyvoleným národom B-ha a že oni sa na oplátku rozhodli pre B-ha.

Posledná časť Ki Tavo pozostáva z Tochachah („Pokarhanie“). Po vymenovaní požehnaní, ktorými B-h odmení ľudí, keď sa budú riadiť zákonmi Tóry, podáva Mojžiš dlhú a krutú správu o zlých veciach – chorobe, hladomore, chudobe a vyhnanstve – ktoré ich postihnú, ak opustia B-žie prikázania.

Mojžiš na záver hovorí ľudu, že až dnes, štyridsať rokov po ich zrodení ako národa, nadobudli „srdce na poznanie, oči na videnie a uši na počúvanie“.

Copyright, Chabad.org. Translated with permission